Blog

Toto Haute route sa konalo vo Watopii. Virtuálnej krajinke vytvorenej Zwiftom, kde sa môžete preháňať cez sopku chrliacu lávu, po rôznych ostrovoch, či snehom zasypaných štítoch.

Ešte pred dvoma týždňami ma trápilo, že na moje sústredenie do Chorvátska budem autom cestovať počas konania klasiky Okolo Flámska a počas cesty naspäť, mala prebiehať Paris-Roubaix.

Už pomerne malým pelotónom som sa predral takmer úplne na špicu, aby som sa v stúpaní mohol precediť do zadu, ale udržať sa.

PS: kto vydržal a prečítal celú trilógiu, klobúk dolu. Zároveň všetkým, ktorí mi písali, ale aj tí, ktorí na mňa mysleli, veľmi pekne ďakujem. Neviete si predstaviť, ako si vážim!

Toto je cyklistický zákon schválnosti. Môžete ísť aj sto kilometrov a nestretnete ani živej duše, no v momente keď zastavíte na „malú“ zrazu premávka ako v tuneli Horelica (poznám iba z dopravných správ).

Od začiatku organizátori jazdcov upozorňovali, že v noci riadne pršalo a cesty sú mokré, no lepšie ako stokrát počuť je raz zažiť. Hneď v úvodnej cyklotlačenici som musel náhle zabrzdiť, zdrapol zadnú brzdu a chytil taký šmyk, že..

Na celom Beskydtoure nebolo poriadne ani meter roviny, takže buď sa šlo megarýchlo z kopca alebo do kopca. Väčšina zjazdov bola naozaj rýchla a nebezpečná.

„Típek je už na rovinke, kúsok odo mňa, musím pridať a zrazu búúúúm (oveľa viac by sa hodilo XXXX!) som v strede ľavotočivej zákruty, žiadny apex a idem absolútne rovno smerom do jarku. Všetky nadávky sveta spojte sa!

K tomu nechutnú silnú instantnú kávu, iba do polovice šálky, bez mlieka a cukru. Ak ťa napadlo, že: „Fuj, veď z toho sa musíš dos?ať ?!“, si super a presne si pochopil účel. Je totiž super ísť na preteky ľahký ako pierko.

Nohy šli, tak som si to rúbal a naháňal sa s jazdcom, ktorého som pôvodne považoval za ženu, produkt východonemeckého dopingového programu.

Na večery som predviedol plundrovanie hodné nájazdu Avarov. Zjedol som všetko, čo nezjedlo mňa a ešte si aj pridal. Zaspával som s teplotou, takže som aplikoval jeden acilpirín a v noci sa tak potil, že som sa dvakrát

Osobitne bolo čudné, keď som šiel okolo teenageriek robiacich si fotky na Instagram (oceňujem, že zvolili prírodu namiesto zrkadla na wc v Eurovei)

Pamätáš si ako si sa posledne so ženou rútil dolu Pezinskou babou v rýchlosti 75 km/h a predbiehal autá? Nie? Tak prečo potom každý chlap berie ako samozrejmosť na ženinom bicykli kotúčové brzdy?

Ako Russel Crow v Čistej duši som sa obklopil číslami a zistil, že môžem mať spolu s kupónom bundu v 40% zľave!!!!!

Čakal som opovržlivé pohľady fitness krások bežiacich na pásoch a výhražné bodybuilderov. Myslel som, že taký tréning je v Goleme v Auparku úplne neprípustný.

Videl som film Trhlina, kde hovorili o pohybe v špirále, kde sa vlastne vždy dostanete na to isté miesto odkiaľ ste prišli. A presne tak je to aj s nákupom cyklovecí...

Ľudia mojej civilizácie sedia medzi ôsmou a šiestou obvykle za počítačom, okolo dvanástej si odbehnú na obedové menu, do toho zopár káv, cigariet, snickerska zo šuflíčka