CYKLO CYPRUS A STÚPANIE NA MOUNT OLYMPUS – cyklistickocestovnorodičovský blog

V prvom rade ahojte, verní čitatelia, ktorí ešte nezabudli na tento blog. Stále sa nenašla firma ochotná zaplatiť mi za príspevok na sociálne siete závratnú sumu, takže sa stále živím prácou. Zvyšný čas sa snažím venovať našej dcére a tak na cyklistiku, či nebodaj písanie blogu ostáva len minimum možností (už čakám tie poznámky od ženy, že koľko trčím na bajku a že čo sa zas sťažujem).

Povedzme si narovinu, cykloinfluencerstvo nevynáša (stále mi chýba 5 followerov do 500 a potom ešte 99.500 ďalších). Preto som sa rozhodol rozšíriť obecenstvo aj o fanúšikov cestovania (travelblogger) a jednu z najpozornejších skupín: rodičov (v skutočnosti som tu chcel napísať „mamičky na materskej“, ale to by mi zas manželka frflala).

 1. PREČO CYPRUS, ALEBO: AKO SKĹBIŤ CYKLISTICKÉ SÚSTREDENIE S RODINNOU DOVOLENKOU?

Dĺžka cesty a teplo

V roku 2020 sme mali zaplatené sústredenie v Baška Voda, kde chodia všetci tí, ktorí nejdú na Malorku. Ale covid...V roku 2021 to isté, len už s dcérou a zas ten covid...A tu si možno poviem aj: našťastie! Baška Voda je 10 hodín autom. Od narodenia dcéry sme absolvovali dosť autovýletov na to, aby sme vedeli, že nechceme riskovať 10 hodín v aute s malým bábom uväzneným v autosedačke. Taká cesta totiž veľmi ľahko môže trvať aj 20 hodín a to aj v prípade, ak dodržíte všetky rady z modrého koníka a ostatných zdrojov kinderinformácií.

V roku 2022 sme preto hľadali spôsob, ako sa dostať do tepla, resp. aspoň uniknúť zime pri čo najmenšom cestovnom čase. Bolo potrebné nájsť ideálny pomer medzi dĺžkou cestovania a teplotou vzduchu v destinácii.

Na sever Chorvátska sa dostane človek za cca 6 hodín. Už vidím, ako si polovica čitateľov povie: „jéééj, ja to dám za 5“ a pod. Treba však do úvahy zobrať minimálne nasledovné:

1. V aute je dieťa, ktoré nemôže v aute presedieť nepohnute 5 hodín, potrebuje jesť, vymeniť plienku, natiahnuť si nohy, túliť sa k mame, revať, hrať sa, kadiť na začiatku kolóny..a z piatich máš 8 a to si len na prvej „cestarine“

2. Autom, ja konkrétne, na streche, prevážaš svoj milovaný bicyklík a to by si nemal ísť viac ako 130 km/h (vôbec by si nemal).

Dôvody, prečo hľadať iné možnosti ako Chorvátsko sú teda zrejmé. Do úvahy prichádzajú teplé letecké destinácie ako Malorka a Kanárske ostrovy. Obe sa však väčšinou letia z Viedne a na legendárne „Kanáre“ trvá let 5 hodín. A potom je tu Pafos, letovisko na Cypre. Odlet v sobotu o deviatej z Bratislavy trvajúci necelé tri hodiny? Z pohľadu dovolenky v práci a cestovania s bábom, DOKONALÉ! 

Teplota na Cypre v apríli na úrovni najteplejších destinácií v Európe, t. j. denný priemer okolo 23 stupňov a minimum zrážok. Ideálna kombinácia.

Z domu do izby hotela nám cesta trvala čistý čas ani nie 7 hodín. Bonus je, že človek nemusí šoférovať a cestu nie je možné prerušovať benzínkami a podobne. Čo najkratší let sme hľadali aj kvôli tomu, že toto bol prvý let našej dcéry. Upokojovali sme sa, že na každom lete je minimálne jedno urevané bábätko, tak to prinajhoršom bude to naše. Naša dcéra však prvý let zvládla neskutočne bravúrne a porevala si iba pri odlete, keď vietor hádzal s lietadlom ako s balónikom (ja som skoro hodil šablu)..Potom to už bolo celé o tom, ako dcéru zabaviť. Moja žena je úžasná, naštudovala všetky info, ako najlepšie zvládnuť let s bábom a tak so strojovou precíznosťou v správnej chvíli vytiahla piškótu, či nakrájané jabĺčko, neskôr časopis s nálepkami, dala bábu piť a presne v okamihu, keď pilot zahlásil, že pristávame, dcéra presne na jednu minútu zaspala. Odlietali sme z takmer zimnej, upršanej a ufúkanej Bratislavy, pristáli sme na slnečnom Cypre. Nádhera.

Náklady

Nezanedbateľný rozdiel oproti „štandardnej“ Malorke sú aj ceny. Na Cypre echt turistická sezóna začína až v máji a zároveň, cykloturizmus nie je rozvinutý tak, aby boli hoteli zaplnené chlapmi a ženami s oholenými nohami. Ubytovanie sa preto dá zohnať za naozaj dobré peniaze, povedal by som, že za ceny ako v Chorvátsku. Ak dostatočne včas kúpite letenku, viem si predstaviť, že celkový náklad na týždeň cyklistiky na Cypre sa zmestí aj s požičaním bicykla a jedlom do 500 €, možno menej.

 

2. CYKLISTIKA NA CYPRE

Poďme k tomu najdôležitejšiemu. Aká je teda cyklistika na Cypre a v okolí Pafosu?

Ťažká

Nemôžem hovoriť o celom Cypre, ale v okolí Pafosu veľa roviny nehľadajte. Jediná rovina tu vedie popri pobreží, či už smerom na západ, alebo na východ. Ide v podstate o hlavnú cestu spájajúcu pobrežné mestá a zároveň je na nej zopár atrakcií ako Afroditine skaly trčiace z mora, či morské jaskyne. Kamkoľvek z tejto cesty odbočíš, čakajú ťa kopce a nič len kopce. Treba si uvedomiť, že ideš od úrovne mora a pohoria tiahnuce sa severne od Pafosu sa postupne vyťahujú až do výšky 1930 m.n.n.  Skutočne si tu užiješ všetky typy stúpaní, od tiahlych falošných rovín až po brutálne 20%né stojky, všetky typy povrchov, od dokonalých eurofondových až po rozbité a dláždené. Úplnejší obraz si však budete vedieť urobiť v rámci môjho popisu výstupu na Olymp.. Každopádne, vzhľadom na terén odporúčam mať už aspoň niečo pojazdené, inak sa človek zoderie a neužije si to. Prípadne, je tu ešte jedna možnosť, požičať si ten správny bicykel!!!!!

Požičovne bicyklov, infraštruktúra, vodiči

Čakal si, že napíšem, že som si požičal elektrobike? Vážne? Dúfam, že ešte niekoľko desiatok rokov ho nebudem potrebovať. Mal som požičaný bicykel Canyon Endurance na ráfikových brzdách. Najdôležitejším prvkom výbavy však boli kompaktné kľuky 50/34 a kazeta 34ka. Dobre čítaš, najľahší prevod 34/34. Ak mám jazdiť na požičanom bicykli, v neznámom teréne, tak chcem, aby bol čo najpohodlnejší, s čo najľahšími prevodmi. Tento bicyklík bol niečo ako pojazdný gauč.

Ja som si požičal bike v požičovni www.aspirecyclingcyprus.com Majú dobrý výber a bicykle sú ako nové (už v roku 2019 som mal od nich požičaný). Skutočne môžem odporučiť, bike privezú priamo na ubytko a majiteľ požičovne je naozaj správny chlapík. Ďalšia požičovňa je táto: https://rideeasybikepaphos.com/bike-rentals

Určite odporúčam rezervovať dostatočne včas dopredu, lebo sa môže stať, že sústredenie dvoch troch triatlonových tímov vybookuje všetky bicykle na Pafose. Z domu nezabudni doniesť pedále a ak máš miesto, aj sedlo, aby si sa cítil ako doma.

Jazdí sa vľavo

Práve si si požičal bike, vychádzaš z požičovne a chceš si len tak v šľapkách po ceste dobicyklovať na ubytko. Pozrieš na cestu, nič nejde nasadneš, jemne pridáš do pedálov a už po tebe šofér trúbi ako divý. Áno, práve si vyrazil do protismeru. Ak si prispôsobivý a tento incident si prežil v zdraví, je to poslednýkrát, čo si zažil takúto situáciu. Sám som bol prekvapený, ako som si na „anglické“ jazdenie navykol. Mierne zmätený som ostal vždy iba na začiatku výjazdu, keď som vychádzal na prázdnu cestu. Vedel som síce, že sa jazdí opačne, no aj tak som mal chvíľku vždy problém vyhodnotiť, po ktorej strane a ktorým smerom sa mám vydať. Hneď ako som videl prvé auto, program „jazda naľavo“ sa spustil a už som s tým nemal zásadný problém. Treba určite dávať veľký pozor na kruháčoch a pri odbočovaní doprava, t. j. v cyperskom prípade, cez protismer. Paradoxne, kým si človek úplne nezvykne je dobré, keď okolo neho jazdia autá, aby ukázali ten správny smer. Našťastie, keď človek nevie, kade ísť, je tu rozsiahla sieť cyklochodníkov...alebo?

Cyklocesty a navigácia

Pafos je doslova pretkaný cyklochodníkmi, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani Viedeň. Sú oddelené od chodníku aj od cesty a majú výraznú bordovú farbu, aby každý vedel, že ide o cestu pre bicykle. Z pohľadu „športovej“ alebo cestnej cyklistiky je tu však jedno veľké otravné „ALE“.  Cyklistické chodníky veľmi často, či skôr väčšinou nie sú zakončené zošikmením, aby sa z nich dalo plynulo zísť, prejsť cez cestu a pokračovať po rovnakej nájazdovej plošinke na nadväzujúci cyklochodník. Ak teda chcete využívať tieto cyklochodníky, začnite trénovať bunnyhop, lebo pri schádzaní bude zoskakovať a pri vychádzaní budete vyskakovať ako na cyklokrosových pretekoch. Jedna chyba a koniec dovolenky...

Niektoré takéto cyklochodníky sú predsa len zakončené bezbariérovo a to tak, že „rampa“ sa nachádza akoby za zákrutou, čo má zrejme viesť k spomaleniu. Už v roku 2019 som si povedal, že to musím odfotiť, inak sa to nedá popísať. Žiaľ, aj tentokrát som na to zabudol a tak musíte vyskúšať na vlastnej koži. Našťastie, je tu Pafosská premávka a vodiči.

Premávka a vodiči

Dá sa povedať, že Pafos je celkom rušné mesto, či skôr oblasť. Ide o centrum oblasti a tak je v meste na hlavných uliciach celkom dosť áut. Cesty, po ktorých som sa pohyboval, však boli dostatočne široké a nikdy som od vodičov nepocítil akékoľvek negatívne správanie. Iba raz na mňa zatrúbila jedna pani, aby mi ukázala, že popri ceste kadiaľ idem vedie krásny nový samostatný cyklochodník. V takej situácii sa cítim blbo a rozumiem rozčarovaniu domácich, prečo cyklisti nevyužívajú ich precízne vybudovanú infrakštruktúru, ale je tam to ALE (hovoria mu obrubník).

Pomerne rušná je aj hlavná cesta vedúca z Pafosu smerom na východ. Je tam však široká krajnica a dobrý povrch, takže je to stále pomerne bezpečné. Touto cestou musíte ísť, ak sa chcete dostať do kopcov nad Pafosom. Akonáhle však z nej odbočíte, zrazu akoby autá zmizli. Nechcem preháňať, ale niekedy som auto v ani jednom smere nestretol aj 10 minút. Cesty, hlavne tie hlavné, majú väčšinou dokonalý povrch. Pritom ešte v roku 2019 boli miestami dosť rozbité, no za tie tri roky sa zjavne (aj vďaka priaznivej klíme) dajú urobiť zázraky. V roku 2019 ma však najviac šokovali odvodňovacie žľaby vedúce priečne cez cestu. Ich mreže boli smerované presne v smere cesty a vytvárali dokonalú pascu na koleso cestného bicykla. Aj ja som v roku 2019 do jednej takejto mreže v zjazde vošiel predným kolesom a urobil ukážkové salto. Teraz som si na to dával obrovský pozor, no na moje milé prekvapenie, všade kadiaľ som jazdil, boli tieto mreže vymenené za bezpečné (aj to som si povedal, že odfotím, ale zabudol som).

Stručne povedané, 99% ciest, po ktorých som v okolí Pafosu jazdil mali perfektný povrch a frekvencia premávky bola taká, že sa doteraz pýtam, na čo sú im také perfektné cesty spájajúce malinké horské dedinky. Na rozdiel od nás majú zrejme nastavenú vyššiu efektivitu eurofondov...

 NATRITE SA!

Kde sa najesť a napiť

V roku 2019 som v tých kopcoch jazdil počas letnej turistickej sezóny. Teplota sa pohybovala v priemere okolo 35 stupňov, príroda bola akoby spálená, absolútne vyprahnutá. Platilo teda: vždy, keď si môžeš nabrať vodu, urob tak, inak to oľutuješ. To som si aj zažil, keď som prešiel bistro s tým, že mám ešte cca liter vody a v následnom stúpaní som blúznil od prehriatia a smädu.

Paradoxne, rovnaké pravidlo platilo aj teraz, keď bola teplota príjemná a príroda zelená. Dôvodom je skutočnosť, že väčšina bufetov, či reštaurácii v horských dedinkách bolo zatvorených a tak som nechcel riskovať, že si všetko vypijem a najbližší pokus o KOM ostane neúspešný pre nedostatok vody. V roku 2019 mi majiteľ požičovne bicyklov hovoril, že z Cypru chcú robiť druhú Malorku. Žiaľ, covidové roky tento plán značne narušili a tak, čo sa týka jazdy za kávou a koláčom, stále je čo doháňať.

Porovnanie s Malorkou

Pravidelne dostávam otázku, či je cyklistika na Cypre lepšia ako na Malorke. V prvom rade, bol som zatiaľ iba v Pafose, takže neviem písať o celom Cypre a v druhom, na Malorke som bol jedenkrát, taktiež ešte v roku 2019. Nemôžem sa teda pasovať za odborníka. Môžem však popísať, ako to vnímam ja. Malorka je proste dokonalá. Požičovne, obchody, cesty, bufety, príroda, vodiči, proste všetko je akoby stvorené na cyklistiku. Naviac, kamkoľvek ideš, stretneš húfy cyklistov.

Ako majiteľ požičovne hovoril, Cyprus je ako Malorka pred 30 rokmi. A to je práve to čarovné. Nestretneš ani autá, ale ani cyklistov. Si tak sám so svojimi myšlienkami, obklopený nádhernou krajinou. Jasné, chýba tu bufet s lahodnou kávou a jahodovým koláčom, dokonale vybavený cykloobchod na každom kroku, ale keď ti ide rýdzo o cyklistiku, máš všetko čo ti treba. Zhrnul by som to asi tak, že ak si ešte nikde nebol a chceš sa troška „bachnúť po vačku“, choď na Malorku. Každému cyklistovi by som doprial zažiť tú atmosféru. Ak hľadáš väčší kľud, nepotrebuješ malorskú „prestíž“, prípadne chceš znížiť náklady, Cyprus je skvelá destinácia.

To, čo Malorka nemá, je Mount Olympus s výškou 1952 m.n.m. https://en.wikipedia.org/wiki/Mount_Olympus_(Cyprus)

Ja som sa napriek upadajúcej kondícii, decentnej nadváhe a cyklistickej neforme, rozhodol na tento kopček vydať a preto Vám v ďalšej časti, zároveň ako príspevok na moju najobľúbenejšiu cyklostránku www.cyklokopce.sk popíšem ako a či sa dá na Mount Olympus dostať.

3. MOUNT OLYMPUS (1972 M.N.M.) – VTIPNÝ OBOR

V prvom rade vo mne rezonovala potreba nejakým epickým výjazdom osláviť život skvelého cyklistického novinára a zakladateľa podcastu Cyclingpodcast, Richarda Moora. V druhom skutočnosť, že ma žena bez väčšieho protestovania na dlhý výjazd pustila (netušil som, že išlo o posledný výjazd na Cypre).

V rámci tretieho výjazdu som preto zaradil to najvyššie miesto, kam je možné na Cypre vyšľapať, Mount Olympus so svojimi 1972 metrami nad morom. Hneď na úvod je potrebné upozorniť na zásadný rozdiel oproti, napr. tatranským stúpaniam. Nezabudni, že tu si na dovolenke pri mori. Takže ak máš pri ňom aj ubytko, ideš z výšky max 10 m.n.m., preto výška hory, rovná sa minimálny počet nastúpaných výškových metrov. Minimálny preto, že cestou na Mt. Olympus absolvuješ aj pár zjazdov a celkovo z Paphosu na vrchol Olympu prekonáš okolo 2200 výškových metrov. Trasa z Paphosu na Olymp celkovo meria okolo 56 km a priemerné prevýšenie predstavuje 3,4 %.

Naozajstné stúpanie začína však až od odbočky z hlavnej cesty smerom na dedinku Nikoklia. Ide o tento segment:

https://www.strava.com/activities/6975064717/segments/2949308264265183986 merajúci 31,9 km s priemerným stúpaním 2,5 %. Dobre vidíš 2,5 %. Tu si každý pomyslí, že: „Čo si, veď toto dám cele na hrubej“. Celkovo treba toto stúpanie rozdeliť na tri sekcie:

1. Klasikárska nádherná vyhliadková jazda – takto by som vedel jazdiť aj 10 hodín

2. Zvlnená, možno ešte krajšia vyhliadková jazda – kde sú tie výškové????

3. Ach jaj

1. Klasikárska nádherná vyhliadková jazda

Kochačka

Krátko po odbočení z hlavnej cesty ťa čaká prvý strmší úsek, ktorý môže merať okolo kilometra a človek tu prvýkrát preverí ľahkosť prevodov. Ale kľud, toto je na najbližších 20 km asi posledné ťažšie stúpanie. Tu je to ešte troška industriálne. Prejdeš, ale cez protiľahlý kopec do malého sedielka a tu odpadneš. Otvorí sa ti totiž nádherný výhľad na cyperskú zeleň, ktorá tu má najmenej 1000 odtieňov. Do toho jemný vietor pohrávajúci sa s trávou na lúkach, pomarančovníky, olivovníky, kde tu nejaký potok, až má človek chuť písať básne.

Tieto výhľady sa ti budú naskytovať počas celých cca 20 km. Ako som písal, terén je zvlnený a vedie po perfektných cestách. Z kochania občas človeka vytrhne iba prejazd dedinkou, kde sú retardéry a po čase si uvedomíš, za celý čas okolo teba neprešlo ani jedno auto. Tento kochací úsek sa pomyselne končí v legendárne cyklokaviarni „Extreme view“. Ide o najvychytenejšie miesto pre cyklistov v okolí Pafosu. Čakáš teda automaticky, kaviareň s vynikajúcou kávou, na stenách cyklodresy, fotky a staré bicykle po stenách. Prídeš tam a zistíš, že ide o v podstate obyčajné bistro, či reštauráciu, kde v apríli nestretneš ani len čašníka. Keď tam vojdeš, musíš riadne nahlas pozdraviť, aby si zobudil staručkú babičku, ktorá ti predá colu za 1,50 €. Kaviareň má obrovský potenciál, ale asi ako žiadnemu turistickému miestu, ani jej covid príliš nepomohol.

Ešte jedno odporúčanie. Pri tejto kaviarni končí aj prestížny segment vedúci od hlavnej cesty. Netreba preto hneď zahnúť do kaviarne, lebo jeho koniec je až cca 10 metrov ďalej na úplnom konci tohto stúpania. Ja som takto prišiel určite o KOM.

Manínska tiesňava

Od kaviarne sa spustíš jemne kľukatým zjazdom a zrazu sa pred tebou otvorí mini manínska tiesňava. Vojdeš pomedzi skaly, spoza ktorých je počuť potok. Ten dodáva zjavne život celej priľahlej flóre, nakoľko na tomto úseku máš pocit, ako keby si jazdil v Karpatoch. Výdatné osvieženie v podobe tieňa, vlhkého vzduchu počas zjazdu musí byť v lete neuveriteľnou úľavou. Je naozaj neuveriteľné, aká je tu príroda rozmanitá.

Prejdeš kaňon a tu začína prvé väčšie stúpanie dňa, ktoré ťa upozorní na to, že si sa sem neprišiel kochať, ale ideš na najvyšší vrch Olymp. Z úzkej cesty sa stane cesta diaľničného typu (iba rozmermi, nie premávkou) až sa človek diví, prečo v týchto z relatívne opustených končinách a hornatom teréne budujú také široké a kvalitné cesty. U nás by postavenie takej cesty trvalo približne 34 rokov a stálo by približne 34 miliárd eur a potom by sa zistilo, že cesta sa nespája s inými cestami...

Po tomto diaľničnom úseku prekonávaš prvé väčšie pohorie a prvýkrát atakuješ výšku 500 m. n. m. Najstrmšia časť má cca 2,5 km a priemer okolo 8%. Prvýkrát oceníš ľahučké kompaktné prevody. Toto stúpaníčko ťa dovedie do mestečko/dedinky Agios Nikolaos. Tu som natrafil na jediné otvorené bistro, kde sa prefajčení domáci o niečom strašne vadili, až som sa bál ísť dovnútra. Prišla však ku mne predavačka a z rozplieskaného chladiaceho boxu mi predala dve vody. Na Malorke by som zaplatil tak 5 €, tu aj s vysokohorskou prirážkou 3 €.

Celkovo, týchto 10 km od Extreme view je už dosť intenzívnych, avšak stále nie si ani len vo výške 900 m. n. m. Na konci tohto stúpania končí prvá klasikárska fáza stúpania a prechádzaš do fázy druhej, t. j.

Zvlnená, možno ešte krajšia vyhliadkova jazda – kde sú tie výškové????

Od mestečka ideš ešte kúsok hore. Si na cca 50tom kilometri, vieš, že máš ísť do výšky 1970 m. n. m. a výškomer ti stále ukazuje nadmorskú výšku okolo 900 metrov. Prirodzenie teda očakávaš, že odtiaľto cesta bude rovnomerne stúpať až k vrcholu. Namiesto toho však začína kľukatá rovinka, kde tu zjazdík a iba občas stúpanie s priemerom do 5%. Je to skutočne nádherný úsek, kde po ľavej ruke máš neustále výhľad do hlbokej doliny. Mal som chuť na každej vyhliadkovej plošine zastaviť a fotiť, ale hnala túžba po vrchole a jemný časový stres. Keď už si myslíš, že cesta začala plynule stúpať a toto je tá cesta na vrchol, cesta sa zhupne prudkým kľukatým zjazdom a ty si zas vo výške biednych 790 m .n. m. Miestami tu treba dávať pozor na popadané šutre (po pravej strane máš skaly a občas nejaké stavby) a štrk v zákrutách. Taktiež treba myslieť, že raz za čas tu predsa len môže ísť aj auto. Vážne som zvšak ačal pochybovať, či Mt. Olympus má naozaj cez 1900 metrov, či náhodou to nie je len 900. Prišlo konečne prudšie stúpanie, ktoré končilo výjazdom na hlavnú cestu, kde sa po pár metroch objavilo mestečko/dedina Mandria. Celý tento úsek bol skutočne krásny a ponúka niečo, čo som zatiaľ nikde inde nezažil. Cyprus je skutočne zaujímavá krajina.

Petržalský Pantani dobýva Olymp

Od momentu, kedy odbočíte na hlavnú cestu, ktorá je hlavným ťahom do pohoria Trodos, vedie cesta už len do kopca a to vôbec nie do ľahkého. Popri ceste je čoraz viac ubytovacích a reštauračných zariadení, kde sa môžete kráľovsky pohostiť. Ale asi iba v zime, nakoľko počas môjho výjazdu boli všetky zatvorené a mne bolo jasné, že s vodou bude treba poriadne šetriť. Držíš sa stále hlavnej cesty, prejdeš cez dedinku Kato Platres (tiež všetko zavreté), kde všetko začína nadobúdať podhorský turistický ráz. Pribúdajú rázcestníky a informačné centrá pre turistov. Nadmorskú výšku 1000 metrov dosiahneš až na 55. kilometri. K vrcholu vo výške 1970 metrov ostáva približne 15 kilometrov. Na Strave je tu vytvorený segment

 https://www.strava.com/activities/6975064717/segments/2949308264266205938

Ide teda v podstate o konštantné 6,5%né stúpanie, na ktorom nemáš šancu si oddýchnuť. Prídeš do dediny Pano Platres, opäť si obzrieš zavreté podniky, ktorých neúrekom pribúda a prostredie začína čoraz viac pripomínať Jasnú a okolie. Tu už sú seriózne strmáky a ja opäť oceňujem superľahké prevody. Všade je tu veľa rôznych odbočiek a orientácia aj vplyvom únavy začína byť relatívne komplikovaná. Je však potrebné sa neustále držať hlavnej cesty, ktorá začína viesť hustým lesom, ale čo je horšie, ešte k tomu nechutne strmým kopcom. Tu ma veľmi potešilo, že som stretol na výjazde prvých cyklistov. V najstrmšej fáze stúpania ponad dedinu som chcel ísť s nimi a troška pokecať. Vôbec im nebolo do reči a keďže obaja vážili dokopy toľko čo ja, pomerne rýchlo sa mi vzdialili. Zrejme to však prepálili, lebo keď sa cesta troška narovnala, na pár 100 metroch som ich dobehol a plynulo sa vzdialil preč.

Cesta vedie ešte okolo jedného rekreačného strediska, pripojí sa na ďalšiu širokú cestu vedúcu do turistického centra Trodos. Na tejto ceste máš iba skaly po ľavej ruke a krásne výhľady po pravej. Nemáš kde zablúdiť, iba že by ťa napadlo odbočiť na MTB a turistické traily začínajúce popri ceste. Čo je však podstatné, na tomto úseku, cca na 8 km dosť prudkého stúpania nemáš ani jedno miesto, kde sa dá doplniť voda a musíš vydržať až do Trodosu. Aj keď bol apríl, na slnku bolo riadne horúco a vodu som už mal vypitú. Celú cestu som išiel na najľahších prevodoch pravidelným slimačím tempom, no moja pretekárska duša skúšaná zadnými únikmi ma stále nútila merkovať si, či sa ku mne nepribližujú tí dvaja cyklisti. Myslím, že aj oni si merkovali mňa a v určitej chvíli boli odo mňa možno iba 200 metrov. Jasné znamenie dať si gél a trošku zabrať. Po cca 13 km stúpania som konečne došiel do Trodosu, čo si treba predstaviť ako také mini Zakopané alebo Štrbské pleso. Stánky s plyšovými muflónmi, sladkosťami a inými suvenírmi, plno reštaurácií a turistických tabúľ. Tu, vo výške cca 1800 metrov už bolo chladnejšie, takže som sa rozhodol nezastavovať kvôli pitiu a pokračovať priamo na Mt. Olympos. Cesta vedie kúsok poza centrum obce, kde sa nachádza zákruta doľava a za ňou asi najprudšie stúpanie dňa. Stúpanie na vrchol mi veľmi pripomínalo stúpanie na mýtickú horu Braunsberg. Tu už sa po stranách cesty držal sneh a kde tu sa váľala zabudnutá lyžiarka, či iné pozostatky lyžiarskej sezóny. Lyžovačka tu musí byť naozaj zaujímavá. Ešte jedna zákruta, výškomer ukazuje výšku cez 1900 metrov a nezadržateľne sa blížim k vrcholu. Je v tom však malý háčik, lebo na vrchole sa nachádza vojenská základňa a tak je možné dostať sa iba k jej bráne. Tu sú všade nápisy, že fotenie je prísne zakázané. Keď okolo mňa prešiel jeep naložený drsnými vojakmi, hneď som si to rozmyslel. Zišiel som kúsok nižšie, že pofotím výhľadu a zistil som, že môj telefón je aj tak úplne vybitý, takže z dobytia vrcholu nemám v podstate žiadnu fotku.

Maj so sebou neprefuk a dávaj si pozor

Keď som sa pokochal výhľadom začal som zjazdovať dole s tým, že si dám iba niečo malé a letím do Pafosu za rodinou. Počas tohto 2 km dlhého zjazdu do Trodosu som skoro zamrzol. Mal som iba tenkú vestu a moje unavené telo pretkala brutálna zima. Rozhodol som sa preto dobre najesť, v jednej z mála otvorených reštaurácií som zjedol a vypil všetko, čo mali, obzvlášť veľké nádeje som vkladal do horúcej čokolády a kávy, že ma riadne prehrejú. Smola, v zjazde z Trodosu až dolu do Kato Platres som sa celý čas nekontrolovateľne od zimy triasol a to až tak, že som musel párkrát zastaviť a poskákať si. Moje trasenie sa totiž prenášalo až do bicykla, ktorý sa stával neovládateľným. Pri zastavení však intenzívne slnko a vyhriata cesta urobili svoju robotu a dalo sa zas pokračovať. Keď už som bol v prvej dedine Pano Platres, striaslo ma ešte viac. V rovnom veľmi rýchlom zjazde cez dedinu mi do cesty z ničoho-nič vycúval veľký jeep. Neviem, kde sa to v človeku berie, ale pud sebazáchovy mi nachvíľu dal schopnosti Sagana a ja som sa v jemnom drifte Jeepu vyhol a to tak, že som sa ľavou tretrou ešte ošuchol o jeho nárazník. Keby som sa mu nevyhol, tak letím minimálne v 60ke cez jeho korbu. Keď som sa vynadával, poďakoval som všetkým anjelom strážnym a veľmi roztrasený (tentokrát od strachu) opatrne pokračoval dolu.

Vo výške okolo 1000 metrov už zas bolo príjemné teplo a zjazdom som pokračoval späť do hotela, aby som stihol byť ešte poriadny tato.

Dopísanie tohto reportu mi trvalo približne 8 mesiacov, takže ospravedlňte jeho kvalitu. Každopádne, ak uvažujete, že túto zimu alebo jar vyrazíte niekam za teplom, určite si vysoko do rebríčka destinácií zaraďte Cyprus. Myslím, že je tam všetko, čo cyklista potrebuje a letenky sú oproti takým Kanárom aj o dve tretiny lacnejšie. A ak potrebujete so sebou brať aj malého trénera, je to ideálna možnosť ako si vyskúšať prvý let.

Celý výjazd: https://www.strava.com/activities/6975064717