Blog

Tepy došli na 186, watty sa minuli, žiadni záchrancovia neprišli, nohy sa zatavili a ja som po cca dvojkilometrovej naháňačke nútene rezignoval a

Do cieľa ostáva 10 km, zjazdujem ako besný, no na rovine už moje nohy nie sú až tak ochotné, takže idem skutočne cez bolesť a cítim sa ako Roglič na Olympiáde.

Vzhľadom na škaredé pohľady spolujazdcov som po štarte radšej rýchlo futašil dopredu, inak by sa mi možno neušla len facka od slnka. Ale ako dakto skonštatoval, lepšie na štarte, ako „v sjezdu v padesátce“.

Toto Haute route sa konalo vo Watopii. Virtuálnej krajinke vytvorenej Zwiftom, kde sa môžete preháňať cez sopku chrliacu lávu, po rôznych ostrovoch, či snehom zasypaných štítoch.

Už pomerne malým pelotónom som sa predral takmer úplne na špicu, aby som sa v stúpaní mohol precediť do zadu, ale udržať sa.

PS: kto vydržal a prečítal celú trilógiu, klobúk dolu. Zároveň všetkým, ktorí mi písali, ale aj tí, ktorí na mňa mysleli, veľmi pekne ďakujem. Neviete si predstaviť, ako si vážim!

Moja profikariéra odštartovala 20. mája 2018 Sereďmaratónom. Parametre preteku zodpovedali presne mojim predstavám, ideálna dĺžka 115km s prevýšením niečo nad 1000 metrov.........