MÚDROSTI ZO SEZÓNY 2019 – vysokoneodborný článok o tom, čo robiť aby si napredoval

Len tak na úvod. Ešte pred dvoma týždňami ma trápilo, že na moje sústredenie do Chorvátska budem autom cestovať počas konania klasiky Okolo Flámska a počas cesty naspäť, mala prebiehať Paris-Roubaix. Teraz už sa nemusím obávať, že by mi kvôli sústredeniu odišli pre mňa najväčšie udalosti cyklosezóny.

Bolo mi občas vytýkané, že píšem veľmi rozsiahlo. Teraz, keď si zodpovedný čitateľ a sedíš doma, máš času dosť. Takže, až si už doskladal 5000ks puzzle, pozrel všetky Saganove majstrovské tituly a celý internet, neostáva ti nič iné, ako prečítať tento blog.

Všetci influenceri začiatkom roka 2020 zverejňovali príspevky o tom, koľko najazdili, kde všade boli a rekordy sa im podarilo zaznamenať. Ja som bol lenivý a nestihol som sa na tejto vlne zviesť a môj blog mlčal od môjho dominantného víťazstva v špurte skupiny porazených na Nitrianskom cyklomaratóne.

Keďže do sezóny 2019 som vstúpil ako totálny hobbík a ukončil ju ako ostrieľaný harcovník, rozhodol som sa, že poskytnem pár múdrostí pre tých, ktorí sa rozhodli, že rok 2020 bude patriť im.

1. PRESTAŇ SA BICYKLOVAŤ A NA ROVINU, ZABUDNI NA ROVINU

Podľa môjho názoru je toto pravidlo absolútna alfa a omega toho, ako bude tvoja sezóna vyzerať. Isto predpokladáte, že názov tejto časti je iba prvoplánovým spôsobom ako upútať čitateľa (úúú, píše o bicyklovaní a radí nebicyklovať...)...

Podstata ale je, nejazdiť tzv. prázdne kilometre (neviem, či je to ekvivalent k anglickému „junkmiles“). Pokiaľ, rovnako ako ja, nemáš toľko času ako by si si predstavoval, musíš sa rozlúčiť s večerným výjazdom po hrádzi do bufetu na kofolku a nanučik. Musíš trénovať alebo ísť aspoň kopce. Ak máš pevnú vôľu alebo nechceš byť až taký borec, môžeš si urobiť tréningy sám. Internet je ich plný. Alebo môžeš byť ako ja, ktorý pevnú vôľu nemá a chcel som sa dostať do Quickstepu, zoženieš si trénera.

Je veľmi ťažké vysvetliť svojim parťákom, že s nimi nemôžeš ísť pokecať sediac na bicykli, ale namiesto toho, na tej istej hrádzi budeš trénovať on/off nástupy a vyzerať tak troška ako čudák (čítaš správne, čuDák).  Zo začiatku je to mierne ubíjajúce a psychicky náročné, no neskôr, ako sa kondícia zlepšuje ťa to určite začne baviť. Ja som tréningový typ, takže ak mi niekto napíše, čo mám robiť, ak mám čas, urobím to.

Druhá časť názvu má tiež bulvárny charakter. Samozrejme, že môžeš jazdiť rovinu a je veľa spôsobov, ako si ju „užiť“, ale poklad v podobe kondície a sily nájdeš skôr v kopcoch. V sezóne 2018 som mal najazdené možno 30.000 výškových metrov, v 2019 ich bolo skoro 100.000 a ten efekt bol markantný. Teda, ak máš obmedzený čas a nemáš zrovna tréning na rovinke, opäť vynechaj kofolu s kamarátmi a daj si čo najviac kopčekov, ktoré zvládneš medzi prácou a zotmením.

Ten pocit, keď začneš na každom výjazde prekonávať svoje osobné rekordy v stúpaniach je veľmi motivujúci a stojí za tie kofolky. Len vôbec nečakaj, že to bude ľahšie. Bude to len rýchlejšie..

2. ZAČNI UŽ V ZIME / JAZDI ZA (skoro) KAŽDÝCH PODMIENOK

Nechcem sa hrať na trénera a opakovať to, čo sa dočítaš v každom jednom článku o príprave cyklistu. Zimu by som určite využil na budovanie sily a svalov a zároveň ohybnosti. Ako som viackrát písal, ja som veľa vesloval, chodil na TRX a jógu. Musím povedať, že sa na mojom tele časom prejavili pomerne zabudnuté javy, ako bicepsy, náznak tehličiek na bruchu a podobne. Podľa mňa však tieto svaly nepotrebuješ na to, aby si vyzeral ako Mario Cippolini, ale najmä na to, aby si mal z čoho chradnúť. Keď nestihneš „nabrať“ v zime a počas roku máš iba obmedzený čas na prípravu, keď sa vyčasí, neskôr už „nenaberieš“.

Samozrejme, že svaly sú primárne dôležité na to, aby si vydržal tlačiť do pedálov. Nehovorím však len o mocných stehnách, ale aj o chrbte a ramenách, ktoré ak máš slabé, kondička môže byť akákoľvek, dlhý výjazd neusedíš.

Odkedy sa vyčasilo, úplne som upustil od posilňovania a čím viac som trénoval na bicykli, dochádzalo k atrofovaniu nepotrebných svalov. Takže ku koncu sezóny som mal namiesto rúk suché pahýle, hrudník ako rýľ, aspoňže tie tehličky na bruchu stratou tuku stále presvitali. Taktiež fyzická sila pekne ustúpila a zaváraniny u nás otvárala manželka.

Samozrejme, môžeš nabrať aj tak, že nebudeš cvičiť vôbec a budeš na objeme pracovať pomocou sladkostí...

3. SCHUDNI – ak nerobíš s lopatou, netreba ti toľko jesť

Pôvodne som chcel tento bod označiť ako najťažší, ale pokiaľ budeš plniť prvé dva bodu, príde to samo. Opakuje, že toto nie je odborný článok, takže žiadne osvietené rady ako schudnúť ti nedám. Každopádne jednoduchá rovnica, že ak je vyšší výdaj ako príjem, schudneš. Keď sa teda nebudeš voziť v Z2 na kofolku alebo iný sladený nápoj, nebodaj na pivo, budeš takmer každý deň cvičiť, strata hmotnosti bude príjemným vedľajším účinkom.

Ja som  v januári 2019 vážil okolo 85 kg pri výške 181cm, takže som sa rozhodol nespoliehať sa iba na množstvo pohybu. To, čo podľa mňa veľmi pomôže je, že ak pracuješ v kancelárii alebo máš iné sedavé zamestnanie, nepotrebuješ mať rovnaký príjem ako robotník alebo iný manuálne pracujúci človek. Myslím, že jeme zbytočne veľké porcie a veľmi veľký význam prisudzujeme jedlu, pričom jeden bežný pracovný deň by sme zvládli možno aj na silnejších raňajkách...

Každopádne k pomerne rapídnemu schudnutiu prišlo potom, ako som prestal jesť večer. Teda posledné jedlo  okolo pol šiestej tak, aby som netrénoval s prázdnym bruchom a po tréningu už iba niečo na proteínové alebo zeleninu. Pokiaľ som netrénoval, nejedol som už nič. V kombinácii s tréningom išla váha pomaly, ale isto dolu. Taktiež som robil pomerne veľa kilometrov nalačno. Celkom pomáha aj tzv. smart váha, pomocou ktorej vieš sledovať vývoj hmotnosti a percenta tuku v mobile. Mne to po začiatočnom výraznejšiemu úbytku som neskôr chudol cca 400 gramov týždenne, no čo je dôležité, najmä z tuku.

Zabudol som ešte napísať, že som úplne vypustil sladkosti, čo bolo zo začiatku absolútne trápenie. Ten pocit, keď kolega donesie do práce koláč alebo zákusky a ty musíš zdvorilo odmietnuť je skutočné trýznenie. U mňa to však funguje tak, že akonáhle pravidelne po dlhšiu dobu cielene trénujem, chuť na sladké a nezdravé sa úplne stráca.

V priebehu sezóny, keď už som na bicykli vážne makal a chodil sem – tam na nejaké preteky, som si už na stravu príliš pozor nedával. Stále platí, že som sa podvedome vyhýbal nezdravému a sladkostiam. Keď som bol v období najväčšieho výdaju a cez víkend napr. spálil aj 7000 kalórií, zjedol som všetko, čo nezjedlo mňa a bez akýchkoľvek výčitiek.  Jedlo okolo mňa vyslovene mizlo.

Asi nemusím vysvetľovať, aký vplyv má úbytok hmotnosti pre cyklistu. Keď som dosiahol svoju ideálnu hmotnosť cca 77kg, mal som pocit, že lietam.

4. DOBRE SA OBLEČ

Sezónu 2019 som začínal s dvoma k3-4 ročnými krátkymi cyklosadami a na horšie počasie som nemal v podstate nič, nakoľko som jazdil v podstate iba za pekného počasia. Ak som aj raz za čas išiel v zime alebo počas sychravého dňa, používal som turistické veci.

V 2019 som však začal jazdiť takmer za každého počasia a to aj vďaka dobrému oblečeniu. Jedna dobrá, nepremokavá, zateplená windstoperka Santini, zateplené gate a návleky mi priniesli niekoľko tisíc kilometrov naviac. To isté však platí aj o letnom oblečení. Toľko kilometrov proste nie je možné „utočiť“ v dvojo gaťoch. Dres nemusí byť špica, ale gate, ktoré sadnú, cyklistovi skutočne zmenia život.

5. JAZDI ZA KAĎÉHO POČASIA

Za ďalších x tisíc kilometrov vďačím Richardovi Vargovi, nášmu najlepšiemu triatlonistovi. Žiaľ, nie je to tak, že by mi robil sparinga, ale v jednom interview hovoril, že obdivuje na Angličanoch, ako trénujú takmer za každého počasia. Dovtedy som mal cyklistiku za šport, ktorý sa vykonáva, keď je sucho, nefúka vietor a je aspoň desať stupňov. Po tomto interview som kúpil lepšiu bundu, teplejšie gate a vyrazil. Samozrejme, že mi zo začiatku bola v januári zima, ale po chvíli sa človek zahreje a funkčné oblečenie sa postará v rámci možností o komfort. Osobitne by som vyzdvihol poriadne, turistické teplé ponožky.

Keď absolvuješ takúto zimnú prípravu, vyraziť v lete do dažďa ti príde úplne normálne. Samozrejme vždy je dobré mať v zálohe nejakú vestu.

6. SKÚS SI SA AJ ODDÝCHNUŤ

Toto znie tiež len ako klišé, ale zo všetkého to bolo možno najťažšie. Najhoršie je, keď nestíhaš plniť svoj tréningový plán a potom sa snažíš stihnúť všetko v priebehu pár dní. Jeden, možno dva týždne to vydržíš, ale potom dostaneš od organizmu také za ucho, že sa nevládzeš ani zacvaknúť do pedálov. A keď si taký puk ako ja, dáš si o tri kávy za deň navyše a ideš jazdiť...Toto spätne hodnotím ako veľmi kontraproduktívne. Veď keď nevládzeš, zahraj sa na dobrého manžela/frajera a urob manželke/frajerke/manželovi/frajerovi nejaký program. U mojej manželky som si párkrát v roku takouto ľsťou urobil očko.  

7. NEMYSLI LEN NA CYKLISTIKU

Empirickým sledovaním v domácom prostredí som zistil, že manželku ani okolie naozaj nezaujíma, že Sram prišiel s novou 12 rýchlostnou sadou a že som si zlepšil čas na Kolibe o 5 sekúnd. Tiež som sa nachvíľu (rok až dva) dostal do štádiu, kedy som sa prichytil, že keď nebicyklujem, čítam 53x11 alebo knihu s cyklotematikou, keď nečítam, sledujem cyklistiku na Instagrame, prehrabávam sa eshopmi či dačo nepotrebujem a nehovorím o tom, keď idú v televízii klasiky alebo niektorá z grand tour.

Svoje nadšenie som sa snažil rozšíriť aj na okolie, no pomerne neúspešne. Receptom teda je, zmeniť prostredie a raz za čas sa pobaviť aj s kamarátmi, ktorí si neholia nohy.

8. NÁJDI SI SKUPINU

Ďalších x-tisíc kilometrov mi prinieslo, že som sa infiltroval ku klubu Work less ride more (wlrmcc). Takmer každý utorok a štvrtok o šiestej ráno sme vyrážali na 50 km dlhý rakúsky okruh, prípadne na ochutnávku Braunsbergu, v lete dokonca aj na Kačín. Najlepšia motivácia skoro ráno vstať a ísť jazdiť je vedomosť, že je ďalších x ľudí, ktorí ráno vstávajú tiež. Tieto ranné výjazdy mi priniesli minimálne 100 km týždenne a keďže som ich absolvoval nalačno, určite pomohli aj s chudnutím. Je x ďalších skupín, ktoré jazdia aj poobede, ale tie vyrážajú väčšinou v čase, keď ja ešte pracujem. Jazda v skupine je však aj zodpovednosť, takže aj keď máš skvelú kondičku, osvoj si najprv pravidlá jazdy v skupine a jazdi tak, aby si ostatným neliezol na nervy. Musím však upozorniť, že priveľké množstvo pohodových výjazdov s koláčom a kávou môže byť vyslovene kontraproduktívne, nakoľko ideš ľahké tempo, v závetrí a ešte k tomu sa napumpuješ cukrom. Pre mňa bol vždy skupinový výjazd v nedeľu formou odmeny za celotýždňový výkon alebo spôsobom oddychu.

9. NAUČ SA SERVISOVAŤ BICYKEL

Toto je určite veľmi dôležité. Ušetrí to strašne veľa času, peňazí a nervov. Nie je nič horšie, ako deň pred výjazdom zistiť, že máš totálne rozladenú prehadzovačku. V tomto bode som však absolútne zlyhal a naďalej som odkázaný na servisy. Spravidla pokazím všetko do čoho sa pustím.

10. PRIHLÁS SA NA PRETEKY

Ak budeš dodržiavať všetko, čo som napísal vyššie, čerešničkou na torte je účasť na pretekoch. Stanoviť si cieľ v podobe pretekov je úžasne motivujúci a prinúti ťa vybehnúť na bicykel aj keď by si najradšej ostal na gauči. Na pretekoch zistíš ako na tom si a zažiješ niečo, čo si nikdy pred tým nezažil. Ja som ich absolvoval už cca 10 a vždy som na štarte pociťoval neuveriteľné „vzrúšo“.

Priatelia, uvedomujem si, že tento článok nedosahuje ani úroveň článku na Topkách, ale berte ho prosím ako jedno z opatrení v boji proti tomu sprostému, idiotskému vírusu. Budeme disciplinovaní, príde leto a verím, že príroda nám dá ešte jednu šancu, aby sme sa mohli bicyklovať (alebo aspoň pozerať Sagana, ako bojuje na Paris-Roubaix).