ZHRNUTIE PRVEJ TRÉNINGOVEJ FÁZY, na čo som prišiel počas prvého mesiaca
Verný čitateľ, pamätáš, ako som začínal úplne prvý článok, v ktorom som vyhlásil svoj plán zúčastniť sa Krušnotonu XXXL? V bruchu mi žblnkal vianočný zemiakový šalát a bol som prejedený tak, že mi bolo zle. Aj teraz, keď píšem tento článok mám v bruchu zhodou okolností zemiakový šalát a tiež je mi zle. Ale to kvôli tomu, že popri písaní počúvam predvolebné debaty a niektorí kandidáti by si mali sadnúť na bicykel a zastaviť, až sa naučia slušne správať (obdivujem sám seba, aký slušný výraz som použil).
Mám za sebou prvú, prípravnú fázu tréningu zakončenú testom, takže je namieste troška bilancovania. Táto fáza prebiehala počas februára a v mojom prípade pozostávala z veslovania, spinningu, jógy, turistiky a samozrejme cyklistiky.
Troška štatistiky:
BICYKEL: 355km (z toho dvakrát 100km výjazdy) – za február som nikdy viac nenajazdil. Počasie však cyklistike celkom prialo a zakúpená zimná výbava mi robí výjazdy v nečase veľmi príjemnými. Stále sa divím nad tým, ako také tenké handričky dokážu tak dobre ochrániť pred zimou, vetrom a dažďom. Neľutujem ani jeden minutý cent. Zvlášť, keď som uplatnil všetky možné tipy a triky, zľavové kupóny a akcie.
Výjazdy som absolvoval výlučne v Rakúsku alebo na hrádzi a nikdy som nešiel do žiadnych extrémnych čísel. Jediné stúpanie, ktoré som za celý mesiac absolvoval bolo cca 4 km dlhé, jemnučké stúpanie z obce Kaisersteinbruch smerom na Neusiedler See. Myslel som si, že kvôli schudnutiu a tréningu bez problémov prekonám svoj PR (osobný rekord). Veľmi ma prekvapilo, že tým, že som bol ľahší a možno aj silnejší v nohách, som absolútne nevedel, na akých prevodoch mám stúpanie ísť. Začal som klasicky, ako som bol zvyknutý: spodná píla, cca stredný pastorok. To sa mi zdalo strašne jednoduché. Nechcel som krížiť reťaz, takže som preradil na veľkú pílu a tým pádom podstatne ťažší prevod. To zas bolo príliš ťažké a snažil som sa to prekonať jazdou zo sedla. To som zas skoro skolaboval a kým som našiel ideálny prevod, kopec a aj môj tep dosiahli vrchol. Toto trápenie stačilo na môj najhorší čas na tomto kopci a pritom na ňom veru nemám nejaký oslnivý rekord.
Teraz v marci som už nejaké kopčeky prešiel a myslím, že som si zvykol na úbytok váhy aj silnejšie nohy, čo potvrdzujú aj výkony pohybujúce sa na úrovni minuloročných maxím. Takže poctivá zimná príprava sa asi začína vyplácať.
Celkovo som plán plnil takmer na jednotku a svojim spôsobom dodržal takmer všetky inštrukcie trénera. Čiže som absolvoval zopár tréningov jednonožného šľapania na stacionárnom bicykli vo fitku, párkrát zrýchľovačky, čo znamená, že idete jednu minútu na ľahučkých prevodoch na maximálne otáčky (cca 110 za minútu) a intervalové tréningy som nahradil väčšinou spinningom. Vytrvalosť som taktiež poctivo budoval turistikou. Stále si myslím, že každý, kto chce akokoľvek začať s tréningom alebo len urobiť niečo pre svoje zdravie by mal zapojiť do prípravy TURISTIKU. Malé Karpaty sú na tento spôsob prípravy ako stvorené. Jemné stúpania hore dole, lesné chodníčky, občas treba preskočiť nejaký potok, podliezť padnutý kmeň. Chôdza v teréne perfektne podporuje vytrvalosť a pri prekonávaní prekážok zároveň cvičím chrbticové a iné vnútorné svaly (toto sú moje odborné zistenia založené výlučne na vlastných pozorovaniach). Výhoda Malých Karpát je aj v tom, že ani ten najpomotanejší (najopitejší) turista v nich nedokáže zablúdiť. Resp., keď zablúdi, po pol hodinke ktorýmkoľvek smerom sa ocitne v nejakej dedine. Takže maximálne odporúčam!
Samozrejme súčasťou prípravnej fázy bolo veslovanie. Preplával som virtuálnych cca 50 km, čomu pripisujem osvalenie hornej časti tela (termín osvalenie poznám zo psíčkarského sveta, neviem, či sa používa aj v ľudskom).
Celkovo som za február športovaním strávil cca 35 hodín a to som 4 dni oddychoval v raji labužníkov v Bologni (verím, že bez negatívneho dopadu na plnenie pracovných povinností a bez zanedbávania rodinného a spoločenského života).
Momentálne vážim už tesne pod 78 kg, teda od 1. januára išlo dolu 8 kg a zopár percent tuku. To, ako mi tréner na úvodnom stretnutí povedal, že 10 kg musí dole, už vôbec nie je nereálne. Tento úbytok váhy by mohol znamenať celkom výrazné zlepšenie výkonov.
Aby som sa len nechválil. Na vlastných chybách som došiel aj k celkom dôležitým zisteniam:
1. Oddych je naozaj veľmi dôležitý, ale neznamená to ostať sedieť na gauči – ľudia okolo mňa hovoria, že to preháňam so športovaním (bol som aj obvinený z užívania zakázaných látok) a aktivitami a divia sa, keď idem napr. po turistike ešte na bicykel a podobne. Ja stále argumentujem tým, že cez týždeň sedím desiatky hodín v práci a telo má naakumulovaný dostatok energie, aby som cez víkend zvládol viacero aktivít. Celkovo každý víkend spálim cca 3000 kalórii. Neviem, kam som touto úvahou pôvodne smeroval, ale počas jej písania som došiel k záveru, že zatiaľ môžem športovať koľko len chcem, pokiaľ sa mi podarí dobre sa vyspať, t. j. aspoň sedem hodín spánku. Žiaľ, veľmi často sa mi stáva, že v momente, keď si ľahnem do postele, môj mozog roztočí závity na plné obrátky a ja márne počítam ovečky.... Teda mením názov tejto časti: SPÁNOK JE DÔLEŽITÝ!!!
2. STREČING A CVIČENIE CHRBTA SÚ ROVNAKO DÔLEŽITÉ AKO TRÉNING SÁM – toto myslím, že vedia úplne všetci. No ostaň ešte vo fitku alebo vonku po tom, čo hodinu odmakáš alebo odbicykluješ. Vždy keď prídem domov po nejakej stovečke si hovorím, ako sa ponaťahujem. Obvykle to skončí tak, že vypijem regeneračný nápoj, niečo rýchlo zjem a na strečing si spomeniem, až keď ráno nedokážem kvôli skráteným svalom vystúpiť z auta. Bol som už v takom štádiu, že som opäť začal lamentovať, či mám naozaj správnu geometri bicykla. Po výjazde ma bolel spodný chrbát, krk, ruky, všetko. Samozrejme zvaľoval som to na posed (medzičasom som sa prihlásil na taký oldschool bikefitting, porovnám to s Retull – om a budem vás informovať). Predsa len som si uvedomil, že so strečingom to zrovna nepreháňam a začal chodiť na hodiny jogy. Pri začiatku prvej som pri predklone nedočiahol rukami na zem o pekných 10 cm. Na konci hodiny, som položil na zem celé dlane. Chodím teraz pomerne pravidelne a čuduj sa svete, odzneli všetky problémy s posedom. Jogou som sa navyše ako tak udržiaval v čase, keď som nemohol pre zdravotné závady naplno trénovať a jednoznačne mi prospievala.
3. Kontroverzné zistenie: KEĎ JE VONKU ZIMA, JE LEPŠIE TRÉNOVAŤ VO VNÚTRI – tento záver je aj pre mňa celkom kontroverzný a zatiaľ nie je rokmi potvrdený. Každopádne, túto zimnú sezónu som sa dostal na bežky iba jedenkrát a na skialp vôbec. Zimné túry sme taktiež s bratrancom o dosť skrátili, najmä kvôli kolenám a psovi, ktorý má nízky podvozok na brodenie sa snehom (a možno už aj vyšší vek). Až teraz, keď už definitívne prichádza jar, som si uvedomil, že za celú zimu som nebol ani raz prechladnutý a nemal som ani smrteľný soplíček. Na hory chodievam vždy top oblečený, no aj tak som si skoro z každého skialpu doniesol prechladnutie. Túto zimnú prípravu som okrem turistiky celú strávil v teple fitka a mne sa vyhli všetky chorôbky spojené so zimou. Je to možno náhoda a vôbec sa mi tento záver nepáči, lebo mám zásadu, že čím väčšia zima, tým lepšie sa v horách cítim.
O tom, ako dopadol test a aký bol prvý týždeň druhej fázy, t. j. fázy BASE 1 napíšem v nasledujúcom článku. Táto fáza už od prvého týždňa začína byť fyzicky aj časovo náročnejšia. Tiež som našiel partiu, ktorá chodí jazdiť superskoro ráno a ja hltám tréningové kilometre. Zajtra ráno by mal tiež byť výjazd a ja by som chcel ísť. Žena povedala, že môžem, ak poskladám IKEA nočný stolík. Takže musím končiť a beriem do ruky návod.....