BILANCOVANIE ROKU 2018 – 1. ČASŤ, PRETEKY A CYKLOMARATÓNY

Pôvodný úvod bol takýto: Každoročným predsavzatím je viac bežkovať. Tento víkend mal byť jeden z tých, ktorý bude parametrami zodpovedať sústredeniu profesionála. Na víkend ku svokre som zobral bežky, naštudoval trate v okolí a oba dni som bol pripravený bežkovať.

V sobotu som dal 18km a dnes som sa rozhodol radšej regenerovať na gauči dýchajúc vôňu pripravovaných rezňov. Veď Patxi Villa, Saganov tréner hovorí, že regenerácia je tak dôležitá ako tréning samotný. Ok, nechám si poradiť. Pozerám radšej svoju najobľúbenejšiu sociálnu sieť STRAVA a bilancujem sezónu 2018.

Trvalo mi však dlhšie, kým som sa dostal k dopísaniu tohto blogu a dnes ho píšem ako čerstvý majiteľ STRAVA odznačiku Granfondo za výjazd merajúci minimálne 100km. My v Bratislave máme výhodu v podobe hrádze vedúcej až do Gabčíková, ktorá býva skoro celú zimu bez snehu a dnes bola dokonale suchá. Máme ale jednu obrovskú nevýhodu, a to silný vietor. Takže do Gabčíkova som šiel 40 km/h, späť so slzami v očiach 25 km/h. Každý Vám povie, že výjazd do Gabčíkova a späť je ten najhorší výjazd, ktorý sa v okolí Bratislavy dá urobiť. Som ale šťastný, že som sa prekonal, lebo v najbližšej dobe to bude asi o neustálom prekonávaní a výjazdoch ďaleko za komfortnú zónu.

https://www.strava.com/activities/2075765164

A teraz k bilancovaniu sezóny z pohľadu môjho účinkovania v profipelotóne:

Ešte pred tým, krátka štatistika:

Kvôli masívnemu finišu počas vianočných sviatkov som dosiahol vytúženú métu 5000km. Pôvodný, realistický odhad na rok 2018 bol 4000km. Oproti roku 2017, kedy už som sa považoval takmer za semiprofesionála som najazdil o cca 1500km viac. Kde však vidím jednu z príčin, prečo ma stále neoslovil žiadny z profitímov je, nízky počet výškových metrov. Tých bolo len okolo 32000.

SEREĎMARATÓN

https://www.strava.com/activities/1584117642

Mojim predsavzatím na rok 2018 bolo zúčastniť sa aspoň jedného preteku, či veľkej organizovanej akcie. V tomto smere sa mi sezóna vydarila nad očakávania.

Prvým pretekom bol SEREĎMARATÓN. To je ale nadlhšie, preto mu venujem samostatný článok. Ak chceš čítať, klikni sem.

Myslím, že každý, kto atmosféru preteku zažije, stane sa navždy pretekárom. Toľko pozitív, ktoré účasť na pretekoch má, si zaslúži tiež samostatný článok, takže časom príde aj ten.

CYKLOMARATÓN BRATISLAVA - JASNÁ

https://www.strava.com/activities/1642665251

Do roku 2018 som mal v talóne výjazdy v dĺžke 100km, 200km, no hranicu 300km som ešte nikdy neprekonal. Ako ideálna príležitosť sa ukázala akcia, o ktorej som síce vedel, že existuje, no vôbec ma nelákala. Až keď mi kamaráti a známi hovorili o tom, že toto je jedna z najlepších akcií, aké sa na Slovensku konajú, začal som sa o ňu intenzívne zaujímať. Keď sa ku mne rozhodli pridať aj kamaráti Palo, Miloš a Juro, rozhodli sme sa prihlásiť.

Ako už z názvu vyplýva, maratón vedie z Bratislavy do Jasnej a je dlhý cca 310km, cestou nastúpate cca 2500 výškových metrov, vrátane Donoval, kde je to bez obmedzenia premávky, inak o život. Musím povedať, že táto akcia je dokonalou oslavou cyklistiky. Nie sú to preteky, takže ak máte primerane natrénované, tempo 25 km/h nepochybne zvládnete. Organizátori odvádzajú skvelú prácu a Vám stačí dodržiavať iba pár nepísaných pravidiel, t.j. jazdiť v dvojici, nepretekať a dodržiavať pokyny. O všetko ostatné sa postarali precízni organizátori za asistencie polície. Prechádzate polovicou Slovenska a máte asi jedinú príležitosť zajazdiť si legálne po diaľnici. Počasie bolo dokonalé, nohy vládali a keď nevládali, v balíku sa dalo tak krásne zašiť, že ani pedálovať chvíľu nebolo treba. Vždy keď začalo byť ťažko, prišla prestávka s bohatým občerstvením. Nakoľko všetci cyklisti sú dobrí ľudia, dalo sa aj porozprávať a zoznámiť s inými jazdcami.

Napokon sme to skoro všetci z našej partie zvládli, dokonca som sa pokúsil aj o umiestnenie v záverečnom stúpaní do Jasnej. Veľmi som sa prepočítal a skoro som musel zosadnúť z bicykla. Večer nasledoval žúr, ale až taký čerstvý som už nebol a namiesto pivka som volil radšej spánok. Ešte aj keď som zaspával, stále som cítil na zadku otlačené sedlo. Na druhý deň domov autobusom, no zvažujem, že budúci rok sa pridám k extrémistom, ktorí sa rozhodli vrátiť do Bratislavy tiež na bicykli.

Akciu všetkým odporúčam. Je to čisto o radosti z cyklistiky, o nič sa starať nemusíte, ubytovanie je zabezpečené v luxusnom hoteli a ešte je v štartovnom zahrnutý aj špičkový dres. Len netreba s prihlásením váhať. Počet účastníkov je obmedzený na 250 a po týždni už boli všetky miesta obsadené

24H SLOVAKIA RING Cycling race

Toto je akcia, kde sa považujem už takmer za „mazáka“. Malo ísť o moju štvrtú účasť a tentokrát som bol vážne namakaný. Neuveriteľne som sa tešil, lebo som vedel, že náš tím má kvalitu a zároveň, že vzhľadom na top kondíciu si aj riadne zajazdím v balíku. Jazda na okruhu pre pretekárske autá je skvelý zážitok, ktorý človeka dokonale naučí ako si počínať v balíku. Skoro som sa rozplakal, keď som sa dva dni pred štartom dozvedel, že práve v deň preteku budem musieť ísť služobne do Košíc a moja účasť padla. Áno, aj taký je život nás Bežných cyklistov. Troška náplasťou mi bolo, že kolegovia z tímu tento ročník označili zatiaľ za najväčšie peklo. Problémom bola extrémna zima v noci. Muselo to byť vážne ťažké, keďže to pokladali za horšie ako ročník 2017, kedy fúkal extrémny vietor, teplota dosahovala 40 stupňov a v noci prišla strašná búrka.

 SLOVAKMAN 2018 - štafeta

https://www.strava.com/activities/1748864328

Moje spomienky na túto akciu sú veľmi rozporuplné. Ani neviem, ako som sa nechal na ňu nahovoriť, no zrazu som bol zahlásený ako člen štafety na preteky v dlhom triathlone (ironman) Slovakman. Samozrejme ako cyklista. Keď tak na tú akciu spomínam, nedá mi použiť iné označenie, ako riadna haluz. Po tom, čo kolega vyplával po štyroch kilometroch z vody a odovzdal mi štafetu, ešte stále mi v hlavou išlo, že „ako ja toto usedím????“

Bolo osviežujúcich 35 stupňov a mňa čakalo 180 kilometrov na úseku medzi Piešťanmi a Červeníkom. Viete ako ďaleko je z Piešťan do Červeníku? Je to presne 15km. Takže si týmto číslom vydeľte celkovú dĺžku cyklistického úseku. Počítate vynikajúco, celkovo som tento úsek musel prejsť 12krát. Veľmi som sa bál, že vzhľadom na obrovskú horúčavu celý môj tím potopím tým, že to nezvládnem a budem musieť odstúpiť.

Nebolo to však také hrozné. Na prvom kilometri som nasadil tempo cca 33 km/h a toto udržal v podstate až dokonca. Tu som sám na seba veľmi pyšný, lebo o takej priemerke na 180 kilometroch sa mi ani nesnívalo. Šťastím je, že bolo takmer bezvetrie, lebo vietor na ceste medzi dvoma poľami mohol všetko riadne skomplikovať. Rovnako podstatné bolo, že som precízne dodržiaval plán prijímania tekutín a jedla. Náš bežec maratón tiež zvládol a vzhľadom na to, že nie sme žiadne športové esá, výsledok bol vynikajúci. Ešte by som si chcel v budúcnosti určite časovku vyskúšať, no optimálne na časovkárskom špeciále v aero pozícii. Trať samozrejme môže byť aj kratšia....

KRUŠNOTON XL – prvé vrchárske preteky

https://www.strava.com/activities/1765225037

Tieto preteky sa konali 11. augusta a štartovali z českých Teplíc. Na začiatok som zvolil trasu dlhú 180km s celkovým prevýšením 3500m. Krušnoton považujem za akciu najvyššej kategórie a to tak trasou, ako i organizáciou. Počas nej som si siahol pekne na dno svojich síl, no trasa a organizácia bola tak dokonalá, že som sa rozhodol v roku 2019 vrátiť a keďže organizátor pri príležitosti desiateho ročníka prichystal Krušnoton XXXL, dlhý 300km s prevýšením 6000m bola by škoda čakať ďalších desať rokov, keď sa pôjde takáto trasa znova.

Pre mňa je osobitne významné, že po Krušnotone som prvýkrát prekonal hanblivosť a uverejnil reportáž. Celký popis mojej prípravy, organizácie preteku a trasy, ale najmú opis môjho utrpenia nájdete tu

Napokon to skončilo až týmto blogom.

NITRIANSKY CYKLOMARATÓN – Poľný Kesov

https://www.strava.com/activities/1827134782

Pretekársku sezónu som zakončil cyklomaratónom v Poľnom Kesove. Vzhľadom na relatívne krátku trasu 105km a malé prevýšenie som tu zaznamenal svoje najlepšie umiestnenie. Skončil som 54. z 99 pretekárov a dosiahol aj zatiaľ najvyššiu priemernú rýchlosť na 100 a viac kilometrov, 34 km/h. Táto akcia bola veľmi príjemná, lebo zo všetkých ktorých som sa zúčastnil, bola najviac pohodová a osobitne ma potešilo, že tam so mnou bola aj moja žienka Sisa, pes Fido a kamoška Alžbetka. Teda slušný podporný tím. Keďže v tom čase som bol už ostrieľaný publicista, pripájam len link na svoju reportáž. Čítať môžeš tu

IMG_20180908_194424_740jpg

DSC_9562JPG


V ďalšej časti Vám popíšem svoje NAJ zo sezóny 2018.