RECEPT NA MLADOSŤ – stretnutie s 12násobným majstrom Slovenska v časovke

Myslel som si, že v ten deň (sobotu) som najväčší drsňák v kraji pod Malými Karpatmi (a v Európe). V deň Račianskej časovky som mal totiž nariadený aj tréning a hodlal som ho po nej ešte absolvovať. Priznám sa, trocha som ho upravil a šiel vyslovene na pocit (keďže výdobytok v podobe wattmetra je nainštalovaný na druhom, momentálne PN bicyklíku). Tri 4minutové intervaly som v podstate absolvoval cestou do Rače z Petržalky. Nestíhal som a tak som musel letieť a kde tu si pomôcť jazdou za autami, aby som stíhal. Zaregistroval som sa asi 5 minút pred desiatou a následne so štartom o 10:42 absolvoval svoju prvú časovku v živote, o ktorej som už písal.

Cítil som, že napriek dobitému telu sú moje nohy v ten deň nadmieru dobré, takže som si šiel vyšľapať Biely kríž od Zajacov (nebolo súčasťou tréningového plánu), urobil svoj osobný rekord a s časom 18:21 sa priblížil na dohľad k prvej stovke cyklistov na tomto referenčnom kopci.

V rámci tréningu som mal ešte štyri 3minutové intervaly v kopci. Pomýlil som si to a zapamätal si, že majú byť tri 4minutové. Na tento účel som zvolil môj obľúbený Kačín s dokonalým asfaltom a prírodou, ktorá by mohla byť použitá v reklame na Slovensko. Tento kopec som dával za päť minút, takže aj bez wattmetra mi bolo jasné, že ho musím ísť z plných síl, aby som dodržal plán. Nôžky boli stále svieže, tak aj tu sa mi zadarilo urobiť časy bližšie k štyrom minútam ako k piatim, takže spokojnosť.

Ponáhľal som sa už ale domov, takže som musel ísť najkratšou cestou cez Kolibu (zozadu od Snežienky). Myslel som, že aj tu prekonám svoj vytúžený čas pod 9 minút (najlepší čas mám 9:02). Prvý silnejší záber do pedálov a skoro mi nohy odtrhlo, takže som sa len veľmi pomaličky na prevode 52/32 vyťapkal k bufetu Kamzík. Bola zima, tak som si kúpil čaj (rovnako dobrý sladký čaj majú už len na darovaní krvi) na zahriatie a že letím domov. Moje štartové číslo však zaujalo pána, ktorý tiež v bufete dopĺňal tekutiny. Opýtal sa, na akých som bol pretekoch a dali sme sa do reči.

Pochopil som, že pán bude asi dlhoročný makač. Hneď som si všimol Pinarello Prince na elektrickom Sram Red a športovú postavu. V slnečných okuliaroch som tipoval, že ide maximálne o šesťdesiatnika. Ako sme pokračovali v rozhovore o pretekoch, pán spomenul, že je 12násobným majstrom Slovenska v časovke! Sánka dole prvýkrát. Potom však skromne doplnil, že IBA v jeho kategórii. V hlave mi šli prepočty a nevedel som odhadnúť jeho vek, až mi sám povedal, že má 74 rokov! Nie som ten typ, čo vyzvedá, ale povedal mi svoje meno, napokon mal ho napísané na ráme biku spolu so slovenskou vlajočkou. Bol to pán Ing. František Ostracký.

Tento pán mi dal lekciu do života zo života. Už dávno razím heslo, ktoré mi povedal jeden naozaj múdry človek a síce, že my (obyčajní, pracujúci ľudia) nešportujeme, aby sme teraz zabehli 20km za hodinu, ale preto, aby sme v 60ke zvládli prejsť 10km. Tejto filozofii sa pán Ostracký troška vymyká, ale de facto ju potvrdzuje.

Do 26ky aktívne pretekal na bicykli (mimo iné za Inter). Potom, ale prišiel zlom. Čakal som, že zranenie, alebo niečo, ale dôvodom bolo, že sa oženil, založil rodinu a tú bolo treba živiť. Ako povedal, bolo treba peniaze. Ferko (dovolím si toto familiárne pomenovanie) tak pretekársky bicykel odložil na dlhé roky a vrátil sa k nemu až keď mal 50, no najmä 107kg. V podobnej situácii som bol ja, keď som pred 30kou taktiež prekročil mýtickú hranicu 100kg a v najlepšom čase váha (špina) ukázala cca 103kg. Ja som vtedy zatiahol ručnú pred týmto trendom a urobil pár zmien v živote, aby som v raste nepokračoval (vrátane zmeny práce a prístupu k nej, lebo ten bol inak likvidačný). Keď si to porovnám s dnešnými 76,5kg, zdá sa mi neuveriteľné, ako som existoval. (manželke slúži ku cti, že sme sa zoznámili v čase mojej najväčšej slá..hmotnosti).

Poviem na rovinu, keď budem mať 74, chcel by som byť na tom tak, ako tento majster Slovenska. Samozrejme som vyzvedal, čo je tým liekom na dlhovekosť. Hovoril, že od 50ky sa začal intenzívne zaujímať o výživu. Vyskúšal si všetky spôsoby stravovania. Vegetariánstvo, vegánstvo, vitariánstvo (neviem, čo to je), no napokon skonštatoval, že treba jesť všetko, ale s mierou. Na čo si dáva pozor je nejaká forma delenej stravy, ktorá ale spočíva v tom, aby nemiešal naraz jedlá, ktoré rozlične metabolizujú (nerozumiem tomu, odnášam si: „jesť všetko, ale s mierou“).

Ďalšia ingrediencia dlhovekosti je jóga. Ferko ju cvičí takmer každý deň a rovno tam v bufete mi odporučil aspoň tri cviky, ktoré mi pomôžu na všetko možné. A tu sa nebavíme len o cvikoch, ktoré pomôžu natiahnuť sa čo najviac na rajdy, ale o praktických cvikoch, ktoré pomôžu na prostatu, hemoroidy a iné dobroty, s ktorými sa väčšina chlapov vekom začne potýkať. Tu sa odráža to, že necvičíme, len aby sme podávali výkony, ale hlavne aby sme sa udržali zdraví a zubatej to riadne komplikovali.

Ďalšia ingrediencia receptu je tá, o ktorej viem, že pomáha, ale zatiaľ som to nedokázal, OTUŽOVANIE. Ferkovi to poradila dcéra, ľadová medveďka. Otužuje sa iba pár rokov, no hovorí, že otužovanie výrazne urýchľuje regeneráciu. A tu sa bavíme o človeku po 70ke, teda nie o tele, ktoré dokáže dva dni žúrovať, potom zabehnúť maratón, potom žúrovať, pospať si tri hodiny a byť fresh....

Rovnako, ako boli niektoré okamihy, ktoré ma napríklad presvedčili, že sa dá jazdiť aj za zlého počasia (konkrétne jeden rozhovor s triatlonistom Richardom Vargom) dúfam, že aj toto je ten okamih, ktorý ma nakopne k postupnému otužovaniu. Zajtra v sprche troška uberiem z obvyklých 200 stupňov. (update: neubral som a moja slabá vôľa mi spôsobila depresiu, update 2: druhý deň to isté...)

Bavili sme sa možno polhodiny a myslím, že som mal stále sánku dole. Ferko sa navyše venuje ešte aj triatlonu!!!!!!! Triatlon pozostáva z nasledovného: Ranná jóga alebo otužovanie, cez deň bicykel a večer? Večer tancovanie! Predstavoval som si nejaký folklórny súbor pre dôchodcov, no bol som vyvedený z omylu, že aký folklór?! Ferko tancuje rock and roll.

Keď som sa s ním zhováral, bol v druhej časti triatlonu. Na ten deň mal naplánované tri výjazdy na Kolibu. Snaží sa ju jazdiť kadenčne, aby bol pripravený na preteky. Dokázať udržať vysokú kadenciu je pre neho dôležité, lebo v tomto veku už sa nemožno spoliehať na silu v kolenách, nakoľko chrupavka už nie je taká hrubá, ako by mala byť. Je to súčasťou Ferkovho dlhodobého plánu, ako sa udržať v súťažnom balíku až do 80ky. Inak chodí aj na hrádzu, kde si zvykne dať 80ku a za týždeň urobí aj 500km. Popri tomto triatlone reprezentuje Cyklistický klub Piešťany a ako som vyššie písal, veľmi dobre. Jeho špecialitou sú rovinaté časovky, kde v podstate nemá konkurenciu, no hovoril, že sa mu podarilo vyhrať aj hromadné preteky. Keďže „nemá špurta“, musel vsadiť na sólo únik a do cieľa sa mu podarilo prísť o minútu pred druhým. Prehľad jeho výsledkov sa nachádza tu:

http://www.ckpiestany.sk/o-nas/ing-ostracky-frantisek/

Tiež spomínal, ako si počas jedného sústredenia na Malorke zlomil pri páde v zjazde kľúčnu kosť a panvu a bol mesiace na vozíku. Keď sa z neho dostal, ešte v ten rok vyhral preteky na Pezinskej Babe!

Pochválil sa mi aj úspešnou rodinkou a bicyklom, no to už je príliš súkromné.

Hovoril som mu aj o mojom „neskoršom“ štarte profikariéry a o tom, že to nie je úplne easy. Vtedy svoju lekciu zo života-do života v podstate zhrnul a to tak, že ak chceme byť nielen silnejším                                 a rýchlejším športovcom, ale najmä dobrým človekom, musí človek telo aj troška potrápiť. Keď som Ferkovi poslal tento článok, či ho môžem vydať, bol milo prekvapený, že sa o neho a jeho prístup k životu zaujímam, lebo vraj to dnes nie je bežné (malo by byť!). S p. Ostrackým sme si následne ešte zatelefonovali a dobre sa porozprávali, mimo iné aj o jeho plánoch na časovke v Kráľovej pri Senci, aj keď sa momentálne necíti úplne vo forme. Ferko má veru čo povedať o športovom, ale aj bežnom živote. To prečo by sa mal človek venovať športu Ferko v podstate zhrnul v maili, ktorý mi poslal, takže si dovolím (jemne upravené) citovať:

....Povedal som si, že je dôležité aké palivo človek používa, akú ma filozofiu, vlastne čo chcem, a hlavne uvedomil som si, že aj zodpovednosť voči mojim blízkym, ak budem zdravý tak moji milovaným pomôžem či už deťom, alebo partnerke. A možno oni budú tiež šťastní spolu so mnou.....

Som veľmi rád, že som mal možnosť stretnúť tohto pána. Teraz je všade milión rád, ako žiť zdravo a ako trénovať, no tréneri majú obvykle tak max. 50 rokov, objavujú sa stále nové metódy zaručeného cvičenia a stravovania, ale má ich niekto odskúšané tak, že vie zaručiť, že budú fungovať napr. do 70ky? Neponičíme si z dlhodobého hľadiska organizmus, ak budeme preferovať určitý spôsob stravovania, ktorý nám napríklad v aktuálnom veku pomáha udržovať hmotnosť alebo si neodpálime kĺby nejakými cvikmi, ktoré nám momentálne robia tehly na bruchu?

S Ferkom by sme ešte veľa debatovali, no ja som sľúbil žene, že budem do druhej doma. Keď som to povedal, iba sa pousmial, že nevadí, že budem meškať, to k tomu (životu so športovcom) patrí. Potom sme sa ale predsa len museli rozísť, mal pred sebou ešte dve Koliby a večer tancovanie, tak aby stíhal.....

fERKO S BAJKOMjpgotuzovanie-122018-7jpgPIESTANSKY TYZDEN C136noviny klastor jatov foto gezojpgja s ferkom nezmensenajpg