RAČIANSKA ČASOVKA 2019 – makačka s vôňou cigánskej

Myslel som, že highlightom soboty bude moja účasť na Račianskej časovke. 6kilometrová trasa vedie od amfiteátra z Rače na Biely kríž, cez legendárne karpatské Mortirolo. Prihlásil som sa najmä kvôli tomu, že počasie na sobotu nevyzeralo byť dobré, takže som potreboval motiváciu vyťapkať sa z domu a absolvovať aspoň jeden intenzívnejší výjazd. Prišiel som na poslednú chvíľu a keď som videl všetkých tých borcov zahrievajúcich sa na trenažéroch, dúfal som, že neskončím posledný. Nevedel som totiž, ako zareaguje moje telo na takú záťaž, nakoľko sviatok Prvého Mája som oslávil výjazdom na Myjave s návštevou Veľkej Javoriny, Mohyly na Bradle a poriadne tvrdým pádom, pri ktorom som sa poriadne oplieskal. Narazený bok zo začiatku pri silnom pedálovaní bolel, ale nebola to taká tragédia. Zlé počasie odradilo asi dosť veľa hobbíkov, lebo obvyklá účasť býva okolo 150 jazdcov, teraz sa nás stretlo 89. Na  štart sa postavili prevažne skalní cyklisti. Bolo vidieť dresy Expendables, Cykloklub Senec, Dukla Bratislava atď...

V rámci tréningu som sa vyťapkal na priľahlý neznámy račiansky kopec pomedzi domy a celý zvyšný čas riešil, či ísť v bunde a dlhých návlekoch, alebo to risknúť v krátke/krátke. Pozrel som si v čom idú najväčší borci. Tí boli v krátkych kombinézach, takže voľba bola jasná, bundu aj návleky som odložil. Bola to moja prvá časovka a tento kopec pre rozbitosť cesty vôbec nejazdím. Naposledy som Karpatské Mortirolo šiel ešte na horskom bicykli a už vtedy bola cesta pekne rozbitá. Pred štartom som sa snažil odkukať od makačov, čo robia na štarte, aký prevod majú zaradený a pod. Väčšina mala zaradený spodný prevodník. Ja som sa rozhodol vzhľadom na úvodnú krátku rovinku pre asi druhý najťažší prevod a urobil som dobre. Na čo som však zabudol bolo, mať zacvaknuté obe nohy v pedáloch a na štarte sa iba pridŕžať zábradlia. Takže keď som bol na štarte, kde som sa do mikrofónu moderátorovi snažil ešte spropagovať túto stránku, namiesto toho, aby som vypálil ako raketa, musel som sa zacvaknúť do pedálov. Vzhľadom na to, že jazdím teraz na požičanom bicykli (myjavský pád vyradil z činnosti môjho Merckxa kvôli ohnutej, nezohnateľnej pätke), trvalo mi to dlhšie ako obvykle. Určite som stratil niekoľko sekúnd, ktoré ma ako sa neskôr ukázalo, delili od najväčšieho úspechu v profikariére.

Keď sa mi podarilo konečne zacvaknúť, naozaj som to napálil a celý úvodný mierny kopček som prešiel priam extrémne rýchlo. Hneď tam som predbehol štartujúceho predo mnou (štartovalo sa v 30sekundových intervaloch). Potom som si ale uvedomil, že tí ľudia nejdú tak pomaly bezdôvodne a zároveň si spomenul na radu trénera, že prvé tri minúty sa nejde úplná podlaha. Preradil som preto na spodnú pílu, znížil tempo a urobil som veru dobre. Prišlo Karpatské Mortirolo, kde stúpanie presahuje vysoko nad 20%. Tu som využil aj 32zubovú kazetu. Síce som možno šiel pomalšie ako na menšej, no ušetril som sily do ďalšej časti. Spodný úsek Račianskej časovky nie je ťažký len strmosťou, ale aj tým, že v niektorých úsekoch je cesta tak rozbitá, že by tam malo problém prejsť aj bratislavské ľudové vozidlo, teda Audi Q7, prípadne BMWX5.

Už v prvej časti som obehol ďalších troch jazdcov, ktorí štartovali predo mnou. Konkrétne, cca 12ročného chlapca, cca 14ročné dievča a jeho mamu. Cítil som sa teda ako časovkársky predátor, ničiaci súperov na trase, keď zrazu mňa obehli dvaja makači štartujúci po mne. Snažil som sa jedného z nich zachytiť, no cítil som, že ak sa budem o to pokúšať ešte chvíľku, budem potrebovať sanitku (možno aj tú čiernu). Vrátil som sa späť k svojmu stabilnému tempu. Celý čas som vedel, že ešte nejdem úplnú podlahu, no bál som sa pridať a riskovať, že mi nohy vypnú. Po výjazde zo spodnej časti sa odbáča na známy Strava segment „Račianska časovka, 2. časť“. Tu som naopak šiel už nespočetnekrát, takže som vedel, kde môžem pridať, kde ma čaká kopec a kde budem dochnúť. Od zákruty ide iba mierny kopec až po Červený kríž, tu som to napálil na veľmi ťažkých prevodoch, cestou predbehol jazdcov na horských bicykloch. Po klopenej zákrute za Červeným krížom nasleduje prvý poriadny strmák. Ten som šiel tiež asi miliónkrát, ale cítil som, že tréning sa na mojich nohách veľmi pozitívne podpísal a tento strmák, kde som voľakedy zvykol pod vrcholom priam zastaviť, som vyšiel akoby nič. Až sa mi zdalo, že to ešte nemohol byť ten kopec, ale bol. Potom nasleduje zjazd, čiže najťažší prevod a bomby dole priamo pod ďalší kopec. Na ňom už som videl jazdca v klubovom drese (nebudem tento horehronský klub menovať) a dal si za cieľ, že ho musím dobehnúť. Videl som ho už dlhšie, no stále sa mi približoval a vzďaľoval. Na predposlednom strmáku som sa rozhodol „zaútočiť“ (v časovke pomerne zbytočný manéver) a v predposlednom strmáku som sa pomaly dostal na jeho úroveň a o chvíľku pred neho. Cítil som, že sa snaží útok opätovať, no vsadil som na rýchlu kadenciu a utiekol mu. Potom ešte kúsok rovinka a prichádza posledný krátky, 300metrový strmý úsek do cieľa na Bielom kríži. Tu som práve riadne pochybil, lebo namiesto toho, aby som vstal zo sedla a vyžmýkal zo seba úplné maximum, ostal som v sedle a kopec vyšiel síce s vysokou kadenciou, ale nie tak rýchlo ako som bol schopný. V cieli som síce lapal po dychu prevesený cez riadítka, no správny časovkár sa má od vyčerpania teatrálne zvaliť z bicykla na trávu a prežívať klinickú smrť. Ja som sa vydýchal a po minútke som bol svieži.

S časom 19:08,6 to vyšlo na 42. miesto z 89 jazdcov. Povedal by som, že som bol posledný medzi klubovými makačmi a prvý medzi hobbíkmi. Ten životný úspech, ktorý mi ušiel kvôli nezacvaknutým pedálom je, že mať o sekundu lepší čas, dostal by som sa pred jazdca tímu Expendables cycling team. Ak by sa mi to podarilo, pokojne môžem ukončiť kariéru a odísť na vrchole.

Prvý skončil Tomáš Nagy s časom 15:34,4, teda o 3:33 rýchlejšie ako ja. Síce si myslím, že na trati som mohol niekde ušetriť ešte 30 sekúnd, ale tri minúty? Neuveriteľné. Pod 16 minút sa zmestili ešte ďalší dvaja jazdci. Proste iná liga, iný šport. Ostal som z úcty k organizátorom a víťazom aj na vyhlásenie výsledkov a až tam som zistil, že som skutočný borec. Veď to dievčatko na horskom bicykli B-TWIN, ktoré som na trati predbehol vyhralo svoju kategóriu dievčat do 16 rokov! Teda mám dôvod byť poriadne namyslený.

Keďže som sa na Račiansku časovku prihlásil veľmi spontánne, nemal som žiadne očakávania, iba obavy z môjho výkonu. Výkon bol napokon v poriadku a celú akciu hodnotím ako super sobotné dopoludnie, kde má človek možnosť porovnať sa s ostatnými a preteková atmosféra ho vyprovokuje k lepšiemu času. Skúsení organizátori všetko riadne zabezpečili a akciu určite všetkým odporúčam. Je to naozaj pre každého. Ani štartovné Vás nezruinuje. 7 € a z toho 2 € ešte organizátor odovzdá na charitu v rámci iniciatívy „NA BICYKLI DEŤOM“. Tak by to malo byť vždy!

Navyše Račianska časovka je súčasťou Račianskych hodov, takže rovno po vyhlásení si môžete doplniť energiu v stánkoch, či už cigánskou pečienkou, tureckým medom, vínom alebo ríbezľákom... Prípadne  si ďobnúť z každého....

Ja som však musel ísť ešte trénovať, takže som odtiaľ letel preč, lebo tie vône boli neodolateľné....

Podrobné výsledky:

https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/4981

(za foto sú všetci účastníci vďační členovi Expendables, Seba George)