BILANCOVANIE ROKU 2018 – nesúťažné pôsobenie, moje NAJ

Predošlý článok, v ktorom som bilancoval svoje pretekárske pôsobenie som zakončil vetou... „V ďalšej časti Vám popíšem svoje NAJ zo sezóny 2018.“

Určite som musel vtedy mať nejakú skvelú myšlienku, ale bol som lenivý pokračovať v písaní a teraz si vôbec nepamätám, čo to malo byť. NAJ sezóny 2018? Veď z cyklohľadiska to boli práve tie preteky. Stavím sa, že to, čo som chcel napísať bolo tak super, že by mi to vynieslo Nobelovu cenu za literatúru a nehynúcu slávu. Takto Vám servírujem iba suchý „NAJčlánok“, aký sa nachádza v každom druhom lifestyle magazíne.

Neprekvapilo by ma, keby si to teraz zavrel/zavrela, ja tiež tieto typy článkov preskakujem (ako celý zvyšok lifestylových magazínov).

Ako som sa už za krátkej existencie tohto blogu viackrát pochválil, najazdil som NAJvyšší počet kilometrov, teda niečo cez 5000. Som vážne pyšný, lebo s ohľadom na predchádzajúce roky, som si dal cieľ 4000.

Cyklosezónu som odštartoval už siedmeho januára 60km výjazdom po Rakúsku, avšak s tou chybičkou, že sa mi do kotúčových bŕzd dostal nejaký olej, predná príliš nebrzdila, no najmä strašne zavíjala. Keďže bolo okolo nuly a všade mokro, využil som to ako krásnu zámienku vrátiť sa na gauč domov.

Vzhľadom na to, že zimné jazdenie mi príliš nevoňalo, dosiahol som NAJvyšší počet spinningov počas zimnej prípravy (od októbra 2018) a to okolo 50. Keďže spinning sa stal nejak mojím údelom, venujem mu ďalší z mojich prudko neodborných tréningových blogov.

Za NAJaktivitu, inú ako bicyklovanie (a nejaké tie iné ľudské radovánky) považujem, že som konečne vyskúšal SKIALP vďaka kolegovi Peťovi, ktorý však medzitým odletel na Planétu Košíc a už nemám s kým chodiť ☹ Je to totiž tak, že ja hory v zime neskutočne milujem a keby som mal normálne kolená, určite sa cyklistika delí o moju pozornosť s vysokohorskou turistikou. Skialp, či skôr skitouring som vyskúšal trikrát. Raz v rakúskom stredisku, ktorého názov si nepamätám, ale bolo o niečo ďalej ako Stuhleck. Celý čas hore po zjazdovke v totálnej hmle až na chatu. Najlepšie bolo na Stuhlecku, hore lesom, kúsok po hrebeni na chatu a potom po zjazdovke dole a potom repete. Bola extrémna zima, škaredé počasie, čiže všetko čo mám v horách rád.

Chopok – sever bol tiež OK, ale celá Jasná mi moc nesedí. Strašne veľa ľudí, vyzerá to tam ako na stavenisku, zničená príroda, chýbajúce kusy lesov a vlastne celých kopcov...prepáčte, nechal som sa uniesť, ale je to hnus....

Prvýkrát som vystúpal na NAJdrsnejšie „petržalské“ stúpanie na Braunsberg. Niekde tam sa začala rodiť potreba väčšej kazety. Potom som sa tam ešte zopárkrát vrátil a vždy o pás sekúnd zlepšil čas, no od KOMu som ešte ďaleko.

Ako som písal o zimnej príprave, tú som značne rozšíril o veľa hodín TRX. Jediný skupinový silový tréning, pri ktorom sa nebojím o kolená. Čiže NAJvyšší počet silových cvičení. Tie laná, dobre brzdia všetky nárazy.

Pomerne intenzívny mix spinningu, TRX a zníženia hmotnosti spôsobili, že hneď na prvom výjazde do karpatských kopcov (až 7.4.2018) znamenal NAJlepšie časy na všetkých meraných segmentoch. Tie som potom postupne prekonával skoro každý výjazd, čím sa nechcem chváliť, ale robím to.

Medzi ostatnými výjazdmi neviem vybrať svoje NAJ. Zažil som NAJväčší skupinový výjazd. Stal som členom veľkej cykloskupiny, ktorá robila výjazdy každý utorok o šiestej. Začalo to ustanovujúcim výjazdom prvého mája, krásnou stovečkou na Neusiedler, v balíku nás bolo okolo 12. Týmto výjazdom to žiaľ aj skončilo....

Tiež som zažil výjazd s NAJväčšími makačmi, s akými som kedy jazdil. Nie je to ani Paľo, ani Ivo, ale môj kolega, čerstvý 50nik, bývalý pretekár a jeho kamarát, o niečo mladší, no o nič pomalší. Vzorne sa striedali na špici a po rovine som išiel bez námahy 40kou. Problémy nastávali až v kopcoch, kedy si oni preradili o jeden menší prevod, no kadencia sa nemenila ani náhodou. U mňa klesali prevody, kadencia, rýchlosť, chuť žiť....

Tiež sme sa dohodli, že budeme chodiť v tomto zložení pravidelne, lebo tréningový efekt to malo na mňa enormný a tiež sme už žiadny výjazd spolu nepodnikli...

Podnikol som ešte pár skupinových výjazdov, no musím povedať, že asi moja NAJstabilnejšia skupina sa nachádza v Pardubiciach, kam chodíme ku svokričke. Tam viem, že vždy o 9tej u Vojáčku čaká niekto, ku komu sa možno pripojiť. Takto som absolvoval jeden parádny 200km víkend.

Absolvoval som NAJvyšší počet PVK výjazdov. Teda Popracovných Vrchárskych Klasík – Koliba – Biely kríž – Kačín – Koliba (od Snežienky). Je to okruh, ktorý sa dá stihnúť po robote v dňoch, kedy býva svetlo najdlhšie. Na 40km nastúpate niečo vyše 800výškových. FUN FACT: Americkí vedci zistili, že KrušnotonXXXL je ako sedem PVK.

PVK sa dalo absolvovať oveľa viac, no ja som sa vždy rád nechal prehovoriť na „Obrátku“. Tých som absolvoval tiež NAJvyšší počet, konkrétne 35. Od domu je to 14,5 km po hrádzi do legendárneho bufetu. Tam krátke alebo dlhé posedenie a späť. Tento „výjazd“ je super tým, že pokecám s kamarátmi, no z tréningového hľadiska to asi nebude ono. Jedine, že fúka silný vietor, čo sa deje pravidelne. Tento rok budem musieť čas strávený v bufete využiť na ťahanie ďalších kilometrov alebo na viac PVK.

Neviem kam prepašovať NAJ, ale začal som tiež voziť bicykel všade so sebou (aj teraz je so mnou na wellness pobyte). Takto som absolvoval jeden z NAJkrajších výjazdov v živote, keď som z Tatier potiahol na východ okolo Pienín, popri Dunajci a cez východoslovenské dedinky späť. V jednej z nich som bol v kolibke, kde bol komplet personál z domácich rómov (aj keď oni si hovorili cigáni, no musím ostať korektný) a hotelieri by k nim mohli posielať personál na školenie ako sa správať.

Bicykel som zobral aj na výlet do Valčianskej doliny, kde som absolvoval zopár okruhov po trase preteku s NAJcool názvom, Slovenské Pyreneje. K tomu pridal aj výšlap na Fačkovské sedlo z oboch strán, takže krása.

V rámci výpočtu významných výjazdov by som ešte rád zaspomínal na môj desaťdenný pobyt na Myjave, kde som sa učil na test na advokátske skúšky. Dobre sa mi učí za chôdze, preto som tam každý deň so psom nachodil cca 15km po okolitých lesoch. Večer som mal vždy hodinku pre seba. Trikrát som ju využil na parádny výjazd o dĺžke 25km s prevýšením 500metrov. Pri každom z nich som zlepšil čas na Bradlo. Inak Myjavu odporúčam každému, podľa mňa je to skrytý cyklistický raj. Je tam aj Veľká Javorina, jedno z NAJ stúpaní na Slovensku.

Aby to ale nevyzeralo, že život CYKLOVERA je len samá radosť, spomeniem aj niektoré nepríjemné NAJ.

Jednoznačne NAJhoršie NAJ bola návšteva bikefittingu (retull). Mal som krásnu Derosu Idol, bola dokonalá, všade ju obdivovali, no ja som vedel, že mi niečo nesedí. Preto som sa objednal na bikefitting Retull. Údajne najlepšia metóda, kde Vám nastavia bicykel, no aj suverénne najdrahšia. Povedal by som, že až nechutne drahá, no na Slovensku ju robia asi iba dva bikeshopy, takže využívajú monopol (bizňis iz bizňis).

Výsledkom merania bolo, že sa moje podozrenia potvrdili. Kompatibilita mňa a biku bola veľmi biedna. Ja potrebujem krátky a vysoký rám. DeRoska je jeden z najdlhších a najnižších rámov, aké sa na trhu predávajú..... Riešením boli všetky podložky a 6 cm predstavec!!!!! Ešte raz, ŠESŤCENTIMETROVÝ PREDSTAVEC!!!!. Na cesťáku...hnus..Dal som tak jeden výjazd, v jazde zo sedla som si kopal do riadidiel, v zjazdoch som sa cítil, že každú sekundu padnem a tak som namontoval späť 10 cm predstavec.

Neskôr som to čiastočne vyriešil 9 cm so 17 stupňovým uhlom. To je akoby si Scarlett Johanson dala vytetovať také tie dve čierne čiarky namiesto obočia...Estetický dojem by som ešte prežil, ale pocit večného hľadania správnej pozície nie. To v septembri vyústilo do druhého NAJsmutnejšieho zážitku, keď som kúpil v 70%zľave rám EDDYMERCKX s geometriou ako na mňa ušitou a Derosku odviezol do servisu, aby ju odstrojili a osedlali Eddieho. Po týždni mi v servise dali rám DeRosky a odovzdali namakaného Eddieho. Hold, kolobeh cykloživota.

Rám Derosa ešte mám, chcem ho predať, ale možno by sa na ňom dal postaviť ešte luxusný zimáčik (pokiaľ číta laik: bicykel na lacnejších komponentoch, ktorý používaš v zime, aby si si nezničil svoj primárny bicykel).

Ešte ako negatívne, no nevyhnutné NAJ spomeniem NAJdlhšiu pauzu od bicyklovania, keď som sa v októbri učil na ďalšie pokračovanie skúšok a potom sme plynule so ženou prešli do vynútenej rekonštrukcie bytu. Táto pauza trvala skoro dva mesiace a v podstate som prišiel o najkrajšiu, jesennú časť sezóny. Neľutujem, lebo všetko dobre dopadlo.

Celkovo, ako skoro každý rok, aj tento bol NAJlepší a nemám si na čo sťažovať. Ak píšem o nejakých negatívnych NAJ, prosím berte to s rezervou. Bolo by krásne, keby každý mohol riešiť iba dĺžku predstavca....

Keď toto píšem, mám za sebou už spolu 200 januárových kilometrov (NAJviac zo všetkých januárov) a z toho aj jednu stovečku po hrádzi do Gabčíkova a v extrémnom protivetre späť. Z cyklopohľadu teda rok 2019 začal dobre. Nerád dávam sám sebe úlohy, ale hádam ešte stihnem do konca januára napísať aj o mojich cyklopredsavzatiach.

 

PS: Ešte ma napadlo jedno NAJ – NAJNECHUTNEJŠÍ výjazd roku 2018

Prvý cyklomaratón v roku je vždy NEUSIEDLERAADMARATHON, teda okolo Neusiedlerského jazera (po slovensky: NESIDERSKÉ, inak rakúsky Balaton). Stiahol som si jeho trasu, cca 130km) a chcel som si ju prejsť nesúťažne s tým, že v roku 2019 odštartujem sezónu práva tam. Poviem tak, že ani náhodou. Okolo Neusiedleru, samá rovina s vetrom, to by sa ešte dalo. Dokonca na niektorých miestach idete krásnymi cyklocestičkami v lesoch v okolí jazera. Celý zážitok však dokonale neguje zvyšných cca 100km, ktoré vedú po nížinatej, nič neobsahujúcej krajine, pričom čerešničkou na torte je cca 30km úsek Maďarskom, kde je pre vodičov štandardom obchádzať cyklistu na vzdialenosť max 6cm, prípadne predbiehací manéver okoreniť zatrúbením alebo aj nadávkou.

Keď si k tomu pripočítate, že bolo 35 stupňov a ja som bol práve po dlhšej pauze bez biku, rozumiete môjmu znechuteniu nad touto trasou. Keď som prišiel k autu, pred ktorým ma čakala vyčľapkaná manželka (ona ten čas trávila zmysluplnejšie, na pláži Neusiedleru s knihou v ruke), bol som na pokraji kolapsu (true story). Dehydrovaný, s totálnym hlaďákom som oprel bicykel, otvoril kufor auta a ľahol si dovnútra. Žena ma kŕmila ako vtáča vypadnuté z hniezda dajakou tyčinkou, chlípal som vodu a až po cca štvrťhodine som bol schopný sa posadiť za volant a ísť domov. A to si k tomu pripočítajte, že najlacnejšie štartovné na Neusiedlerraadmarathon je tuším 49 €